Dobrý deň, v prvom rade prijmite ospravedlnenie za neskoršiu odpoveď, aj preto, že bola adresovaná všetkým, takže sme sa nevedeli nejako zorganizovať na jednotnú odpoveď, aj keď Vaša otázka pripadla v časovom období mne. Posielam preto odpoveď za seba, ktorá je viac-menej spoločná, keďže sme o otázkach po Vašej urgencii komunikovali. Kolegovia ma v prípade možných dodatočných otázok doplnia. 1) Na uvedenom odkazovom linku si novinári (komentátori) profesionálnym spôsobom vymieňajú názory na verdikt súdu. To, že súd označí niečo za dostatočne preukázateľné, ešte neznamená, že je to 100% pravda. Platí to aj v tzv. procesnom práve v USA, ktoré sa riadi úplne inými právnymi postupmi a normami než u nás. Nehovoriac o tom, že všeobecne verifikovať objektívnosť súdu je veľmi subjektívne. Neviem, v akom štáte to bolo prejednávané a aj keby som to vedela, tak nepoznám ich zákony a ani by som ich nevedela interpretovať, keďže nie som právnik. Ale iste viem, že súdy nemajú (občas) problém oslobodiť aj zločincov, pokiaľ nemajú dostatok dôkazov alebo vyniesť rôzne rozsudky aj u nevinných, čo sa preukáže neskôr. Ale ak nás má v tomto spore zaujímať iba odborné hľadisko je pre nás informácia o odškodnení irelevantná. Niektorí rodičia v žalobe uspeli, iní nie. A čo tí, ktorých deti neboli očkované žiadnou vakcínou a majú nejaké závažné ochorenie? Autizmus je v súčasnosti hodnotený aj ako súbor príznakov, ktoré sú súčasťou veľkého počtu metabolických, genetických a iných chorôb. Nikto nepopiera, že ak spúšťacím mechanizmom vzniku prvých príznakov ochorenia môžu byť infekcie, tak aj niektoré vakcíny môžu spustiť včasnejšie prejavy ochorenia, ktoré by sa prezentovali možno neskôr, ale nie sú doslovne jedinou príčinou vzniku daného ochorenia. Na druhej strane v minulosti, pokiaľ ľudia „prirodzene“ zomierali aj na infekcie, tak sa ani mnohých chronických ochorení doslovne nedožili. Rozhodnutie súdu a evidence-based medicine sú dve rozdielne veci. Na tomto verdikte súdu nevidím nič, čo by z odborného hľadiska objasnilo súvislosti. Neboli zverejnené odborné posudky, takže ani odborník ani laik nevie nadobudnúť jednoznačné presvedčenie o možnej príčinnej súvislosti a to bez akejkoľvek rizikovej predispozície u daného dieťaťa. Podobne ako vyhrali spor rodičia Hannah Polingovej, o čom sa diskutuje dodnes. 2) Na spomínanom linku mi najviac vadí, že sa nedá prečítať, pokiaľ sa neprihlásite na stránku pána Dr. Mercolu a tlačí sa Vám doslova do počítača. V tomto príspevku neviem veľa toho komentovať. Sú tam informácie o tom, že za neočkovanie hlasovali poslanci, asi na základe toho, že očkovanie je vec verejná. Nepredpokladám, že by to bolo na základe toho, žeby mali dlhoročné skúsenosti a odborné znalosti o imunogenicite a bezpečnosti chrípkových vakcín. Nakoniec v dnešnej dobe sa poslancom môže stať skutočne každý. Podstatné je ale to, že spomínaný návrh neodhlasovali na základe toho, žeby očkovanie spôsobilo ujmu na zdraví v tejto skupine detí. Inými slovami, poslanci očkovanie nezakázali, ale neschválili ho na celoplošné použitie u týchto detí - to je všetko. Skôr sa diskutovalo, že sa jedná o každoročné očkovanie, takže je potrebné podávať viac vakcín v priebehu života a hodnotil sa benefit pri určitej imunogenicite a účinnosti chrípkových vakcín, najmä u malých detí. Komentár je tam v tom zmysle, že v USA sa odporúča očkovanie pre všetky deti, aj zdravé, od veku 6 mesiacov, na základe rozhodnutia ACIP. V USA mali niekoľko rokov dozadu najviac úmrtí na chrípku práve vo vekovej skupine zdravých malých detí, tak sa rozhodli o zavedenie očkovania plošne. O účinnosti chrípkových vakcín je dostupných množstvo štúdií (majú rôzne dizajny a validitu). Čo stojí za prečítanie na stránke pána Dr. Mercolu je tzv. 9 „prikázaní“, ktoré by mali rodičia dodržiavať, nielen v prevencii chrípky, ale všeobecne. S tým plne súhlasím, ale súčasná realita je diametrálne odlišná. To stojí za prečítanie a najmä dodržiavanie – zo strany všetkých, ale najmä rodičov. 3) Chrípka je vírusové ochorenie, ktoré postihuje nielen ľudskú populáciu ale aj zvieratá. Predovšetkým divokí vtáci sú rezervoárom vtáčích chrípkových vírusov, ktoré nie sú za normálnych okolností nebezpečné pre človeka. Vtáčie alebo prasacie vírusy si môžu vymieňať genetický materiál s ľudskými vírusmi a môžu zmutovať tak, že sa stanú nebezpečné pre človeka. Tak tomu bolo napríklad s vtáčím vírusom H5N1, ktorý spôsobil stovky ľudských ochorení aj úmrtí. Našťastie sa tento vírus prenáša iba z chorého vtáka alebo hydiny na človeka pri priamom kontakte. Pokiaľ by sa adaptoval na ľudský organizmus a začal by sa šíriť z človeka na človeka, tak by mohol vyvolať svetovú pandémiu. WHO sleduje tieto potenciálne pandemické vírusy, ako aj výrobcovia vakcín testujú vakcíny s rôznymi kombináciami chrípkových vírusov, aby boli schopní vyrobiť očkovaciu látku v prípade potreby. Vami spomínaný patent sa týka konkrétne novej technológie výroby chrípkových vakcín na bunkových kultúrach a táto technológia bola skúšaná na celej rade iných chrípkových vírusov, aj zvieracích, ktoré spôsobili už niekedy predtým ľudské nákazy (napr. H9N2, H7N7...a pod.). Firmy majú registrované viaceré vakcíny s možnými kombináciami, jedná sa o tzv. technické registrácie, teda pokiaľ by vypukla pandémia, vyvolaná niektorou z týchto kombinácii, tak môžu začať vakcínu promptne vyrábať. Na tom nie je nič nové, to je zaužívaný dlhoročný mechanizmus. Možných kombinácii je totiž strašne veľa, je známych 13 hemaglutinínov a 9 neuraminidáz a ešte rôzne zvieracie vírusy, ktoré spôsobujú infekcie u ľudí. Takže aj Vami spomínaný patent nebol ničím výnimočným, takýchto registrácii je množstvo a na rôzne kombinácie vírusov, nielen na A H1N1. S pozdravom.