Možno dať len na položené otázky, pretože pomedzi ne vyslovujete celý rad svojich - zrejme neotrasiteľných – názorov. Skúsim po poriadku: Vtáčia chrípka – ako ochorenie vtákov so zriedkavým prenosom na ľudí, bola už roky známa a analyzovaná – z hľadiska pôvodcu, jeho zloženia. Teda aj výroba vakcíny proti vtáčej chrípke mohla byť ( a aj bola ) realizovaná skôr ako vznikla epidémia. Podobne – možno to neviete – sa v predstihu každoročne vyrába vakcína proti sezónnej chrípke, kedy sa už na jar príslušného roka vytipujú kmene, ktoré pravdepodobne spôsobia epidémiu na konci zimy – takmer o rok. Vakcína proti chrípke sa vyrobí o pol roka skôr. Ako sa typ vírusu predpovedá, je zložité vysvetľovať, ale verte, hlavne v ostatných rokoch je táto „predpoveď „ stopercentne pravdivá. Dnešné vakcíny sú tak vysoko čistené, že neobsahujú nijaké „zbytky“ mrtvych kureniec, či opičích vnútorností, ani zbytky vaječného bielku. Ich výroba – tak ako aj výroba liekov - sa ani zďaleka nedá porovnať s inou produkciou – trebárs potravín „z mŕtvych zvierat“ – na ktorých si pochutnávate. Dnešné vakcíny neobsahujú thiomerzal, uvádzané „stopy“ hovoria o tom, že táto látka bola použitá v procese výroby, bola kompletne odstránená a „je možné, že sú vo vakcíne jej stopy – pod limit zisťovacej metódy“. Teda nič. No a hliník je vo vakcíne potrebný na jej účinnosť. Je s istotou neškodný. Ale to sme už hovorili aspoň stokrát... O tom, že žijeme v prostredí baktérií, ktoré tu na Zemi boli milióny rokov pred nami niet pochýb. Bez miliónov druhov baktérií by nebol život na našej planéte a sú prospešné. Iné s nami spolunažívajú – aj v čreve a dokonca nám pomáhajú. Sú to probiotické baktérie. Je však celý rad baktérií a vírusov ktoré sú vražedné – nepochybujem o tom, že veríte, že epidémie v minulosti zabili viac ľudí ako všetky vojnové konflikty v histórii spolu. Očkovaním sa podarilo tieto epidémie skrotiť, pravé kiahne (čierny mor) úplne zlikvidovať. No a objavujú sa nové smrteľné vírusy – Ebola, Nílska horúčka, AIDS – proti ktorým sa vakcíny vyvíjajú. Je ignorantstvo tieto skutočnosti nevidieť. Je úplne obdivuhodné ako sa argumentuje osobnosťami medicíny úplne mimo sféru očkovania. No a PH označuje skratku „pohonné hmoty“, asi máte na mysli obrátený logaritmus koncentrácie vodíkových iónov – pH. Nepochybne – pH patrí medzi dôležité veličiny života – tak ako teplota ovzdušia, slnko, ale nikto na svete nedáva do súvisu slnko s očkovaním – aj keď je jasné, že ak „ vyhasne slnko, budú vakcíny zbytočné“. Asi sa Vám zdá, že zosmiešňujem Vaše argumenty, ale Vy to robíte podstatne viac. Na takúto argumentáciu sa jednoducho inak odpovedať nedá.

Videl som vystúpenia pani Petek, osobne som sa zúčastnil na analogickej prednáške pani Viery Scheibnerovej, PhD v Bratislave, diskutoval som tam. Otázka prístupu lekárov je o zodpovednosti. Nemôžeme si dať alibistické vyjadrenie k svojej práci ako ho má vo svojich publikáciách napríklad Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania, naposledy v "Štatistiky: infekčné ochorenia a očkovanie" - Obsah tejto publikácie odráža výlučne názor jej autorov. Táto publikácia slúži len na informačné účely. Prezentované názory sa nesmú chápať ako lekárske odporúčanie. Podrobnosti o obavách a okolnostiach ktorejkoľvek osoby by mali byť konzultované s kvalifikovaným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, a až na základe toho robiť rozhodnutie, ktoré môže ovplyvniť zdravie tejto osoby alebo kohokoľvek v jej starostlivosti. A o tom je aj táto prednáška.

Dobrý deň prajem. Fyziologická nezrelosť imunitného systému dieťaťa a schopnosť reagovať na množstvo antigénov naraz sú dve rozdielne záležitosti. Fyziologicky nezrelý imunitný systém predstavuje súbor fyziologických, ale prechodných zmien vo vývoji imunitného systému dieťaťa. Napríklad aj to, že nie je schopný odpovedať na thyme nezávislé antigény, preto sú novorodenci dojčatá najviac ohrozené intracelulárnymi mikroorganizmami, napríklad vírusmi alebo aj opúzdrenými baktériami. Očkovacie látky sú prispôsobené tak, aby boli imunogénne a účinné, tak sú napríklad polysacharidy baktérii konjugované na bielkovinové nosiče a tým sú schopné indukovať imunitnú odpoveď, čiže pomáhame imunitnému systému dieťaťa spracovať antigény a vyvolať imunitnú odpoveď. Imunitný systém malého dojčaťa totiž nevie odpovedať ani na prirodzenú infekciu dostatočnou tvorbou protilátok a ani dlhotrvajúcou ochranou. Tých rozdielnych mechanizmov je podstatne viac, vyžaduje si to aspoň bazálne znalosti z imunológie. Samozrejme, že vie odpovedať na množstvo antigénov naraz, veď dieťa zo sterilného prostredia prichádza do prostredia, v ktorom cirkuluje množstvo antigénov, ktoré vstupujú do organizmu všetkými vstupnými bránami – najmä nosom- vzdušná cesta je najčastejšia, ale aj spojovkami, ústnou dutinou cez tráviaci trakt , ale aj kožou. To nie sú len mikroorganizmy, ale aj všetky iné organické a anorganické substancie . Ohľadne obrny, len niekoľko infektologických poznámok- prameňom nákazy je chorý človek, vylučovanie vírusov do prostredia je dlhodobé, niekoľko týždňov – min.2 týždne z nosohltana počas prvej fázy a potom až 4-7 týždńov počas samotného priebehu ochorenia. Takže nie je to ochorenie doslovne z kanálov....áno, vírusy sa tam môžu dostať zo stolice, pokiaľ sa dostanú do miestnej kanalizácie, nakoniec fekálno-orálny prenos je pre toto ochorenie charakteristický. Vírusy sa však môžu nachádzať na všetkých kontaminovaných predmetoch. Takže nákazu prenáša chorý človek alebo zdravý nosič, na to netreba zabúdať. Ja si celkom nemyslím, že v dnešnej dobe necestujú rodičia s malými deťmi do rôznych krajín, kde sa ochorenie vyskytuje endemicky, alebo aj migrácia obyvateľstva z týchto krajín k nám nie je taká nezvyčajná. Takže pokiaľ ostane u nás časť neimunizovanej populácie, vírusy si ju určite časom nájdu. No, tak budú lokálne epidémie, zopár ochrnutých, ale bude to dobrovoľné. Nie všetko totiž vyrieši hygiena. Tak, ako sa našla obrna v Tadžikistane – nie na mape, ale u ľudí, ktorí tam žijú . Isteže sme vybavení, aby sme ako druh prežili, však aj v minulosti celkom nezahubili epidémie všetkých ľudí, nakoniec dnes máme plno iných liečebných možností. Akurát ženy rodia menej detí, tak neviem ako sa budú zmierovať s tým, že deti budú zomierať na infekcie, napríklad na myokarditídu po záškrte, alebo po zakrvácaní do mozgu po čiernom kašli, ostanú ochrnuté po poliomyelitíde a podobne. Na to nie je pripravená táto generácia, prijať takýto fakt, že pri 1,2 dieťaťa pripadajúceho na jednu ženu môžu tieto deti aj náhle zomrieť. Japonsko stále experimetovalo v očkovacích programoch, v 70-tych rokoch najskôr zrušilo očkovanie proti čiernemu kašľu, pre reakcie po celobunkovej vakcíne, keď o pár rokov došlo k nárastu smrtnosti malých detí na toto ochorenie, ihneď začali vyvíjať snahy o obnovu očkovania a vývoj nebunkovej vakcíny. Posúvanie očkovania na vek troch rokov nemá logiku pri očkovaní proti čiernemu kašľu, pretože najviac ohrozené ťažkým priebehom a komplikáciami sú práve deti do 6-12 mesiacov veku, deti do 2 rokov sú menej odolné voči invazívnym baktériam – ako sú pneumokoky, meningokoky a Hib, takže očkovanie do 2 rokov je práve ideálne pre nich. V Anglicku je preto aj očkovanie proti meningokokom v základnom očkovaní dojčiat. Dalo by sa diskutovať o hepatitíde B, tetane, pretože tam je riziko prenosu u novorodencov (okrem HBsAg pozitívnych matiek) u nás minimálne , to by sa dalo posunúť. Ale primárnu schému proti tetanu (3 dávky) je dobré mať za sebou, pokiaľ už dieťa začne chodiť a zákonite aj padať a znečistená rana môže byť vstupnou bránou pre Clostridium tetani. Alebo je lepšie potom podávať vysoké dávky antitetanických imunoglobulínov? Vakcíny sa v minulosti vyvíjali na základe empírie, odpozorovaných skúseností. Dnešná veda nám umožňuje využívať imunologické poznatky a pripravovať vakcíny doslova špeciálne vyvinuté a upravené tak, aby boli iba imunogénne a mali čo najmenej vedľajších účinkov. Niektoré vakcíny historicky splnili svoju úlohu a pomaly ustupujú plošnému použitiu ( ako vakcína proti TBC). Súhlasím s Vami, že treba očkovať s rozumom, ale aj s rozumom, ktorý má vedomosti o prenose, epidemiológii, patogenéze a možnostiach liečby infekcií, z ktorých mnohé už dnešná generácia ani nepozná.