Bolo by zaujímavé, keby ste uviedli tie „niektoré nemenované firmy“, ktoré uvádzajú autoimúnne ochorenia ako „možné“ nežiadúce účinky očkovania. Ja som takéto upozornenie nenašiel. V príbalových letákoch mnohých vakcín sa uvádzajú ako možné nežiaduce reakcie kŕče a iné možné neurologické postihnutia – dokonca aj také ako je Guillan–Bareho syndróm  (s istou rezervou zaraditeľný medzi autoimúnne reakcie). Teda nikto netvrdí, že takáto MOŽNÁ (teda opäť nie plne dokázaná) súvislosť sa nevylučuje. Ak však budeme pod pojmom autoimúnne choroby správne zaraďovať napr. reumatizmus a iné patologické stavy, takáto príčinná súvislosť nebola nikdy potvrdená. Teda, nepovažujem za klamstvo to, čo nie je ani tvrdenie – „niektoré nemenované firmy uvádzajú možné nežiadúce účinky“ – nie je v tejto vete veľa neurčitkov?

Dobrý deň prajem, keďže otázka prišla v období "mojej služby", tak sa pokúsim na ňu odpovedať, dúfam, že to nebude prekážkou. O Vašom tvrdení , že sa výskyt infekčných ochorení znižoval a znižuje aj napriek tomu, že sa voči nim nikdy neočkovalo mám výrazné pochybnosti vďaka každému dňu v mojej práci. Znížila sa akurát pôrodnosť a počet detí v rodinách, zvýšila sa zdravotná starostlivosť, niektoré choroby boli eradikované z nášho územia a to určite vďaka očkovaniu. Možno presvedčíte niekoho iného, ale mňa ako infektológa, ktorý má dostupnú archívnu dokumentáciu z 50- a 60-tych rokov, kedy sa postupne zavádzalo očkovanie a mám možnosť sledovať spätne pokles ochorení ako aj zmenu spektra diagnóz na infekčnom oddelení nepresvedčíte. Nehovoriac, že by som musela úplne spochybniť moje vedomosti a skúsenosti o epidemiológii jednotlivých chorôb. Ale o to tu vôbec nejde. Takáto diskusia je tak trochu mimo rámec zamerania tejto webovej stránky. Komentár k výskytu TBC v Holandsku je súčasťou mojej odpovede na Vašu inú otázku. Prejdime však ku Vašej filozofickej úvahe o príčinnej súvislosti, ktorá je z môjho pohľadu reálna a akceptovateľná. Na začiatku sa musíme skutočne spoľahnúť na bezpečnostné štúdie, ale ako píšte, ešte to neznamená, že sa tento fakt nemôže prehodnotiť v budúcnosti na základe nových zistení. S tým sa v podstate ráta pri každom lieku, liečive alebo novej medicínskej metóde. Ale zároveň, pokiaľ sa po viacerých rokoch preukáže opakovane bezpečnosť daného liečiva, tak tiež by to malo byť akceptované. Konkrétne v praxi to vyzerá tak, že definitívnemu stanoveniu pojmu časovej koincidencie alebo príčinnej súvislosti má predchádzať podrobná diagnostika a celkové prešetrenie všetkých možných príčin, pokiaľ sa prípad individuálne uzavrie. Viem o čom hovorím, pretože okrem iného vyše 10 rokov pracujem na špecializovanej ambulancii, ktorá sa venuje výhradne individuálnemu očkovaniu. A môžem Vám potvrdiť,že niekedy sa k definitívnemu stanovisku dopracujeme až po určitom časovom období. Práve z dôvodu mojej praxe zároveň netvrdím, že všetko je u nás ideálne a 100% funguje, ani čo sa týka štatistík, hlásenia nežiaducich účinkov po očkovaní, konkrétnom poučení pacienta ale rozhodne robím všetko pre to, aby sa to zlepšilo a nielen kritizujem. S pozdravom.

Silvia, velmi s Tebou suhlasim, aj ked je veda v dnesnej dobe relativne v pokrocilom stadiu, stale je to len relativne. Nikto z privrzencov ockovania a hlavne nikto z farmaceutickych firiem nedokaze poskytnut zaruku toho, ze dieta nebude po ockovani trpiet poskodenim, ktore mu daleko viac znekvalitni zivot ako mozne prekonanie chorob proti ktorym sa ockuje. A to hlavne v dnesnej dobe, ked ma vacsina deti a ludi znizenu imunitu a kopu roznych chorob, napriek "vsemocnej" pani vede. Preco kvalita zdravia a zivota vacsiny ludi isla tak extremne dole za poslednych 50 rokov? Samozrejme ze zato moze znecistenie vzduchu a potravin a vsetkeho co si do tela davame, ale pridavat k tomu este dalsie svinstvo vo forme vakcin sa mi zda sialene. A hlavne- v mnohych pripadoch viac poskodi ako PSEUDOochrani. Je cas nato, aby intuicia rodicov bola tym meritkom, ktory ukaze spravnu cestu, lebo len z evolucneho hladiska: inuiciu sme si tribili niekolko statisic rokov- co je ludstvo ludstvom a veda ako taka je tu ako dlho?

Som pediater s dlhoročnou praxou v jej všetkých klinických oblastiach, s osobnou orientáciou na intenzívnu starostlivosť (kritické stavy) u detí. Nemyslím si, že táto moja prax je na srandu a že epidemiológovia sú králi. Určite si to nemyslia ani oni... Avšak venujem sa aj globálnej problematike situácií, ktoré vedú (alebo môžu viesť) k ohrozeniu zdravia detí. Sú to napríklad úrazy (najčastejšia príčina smrti detí), otravy, nádorové ochorenia (druhá najčastejšia príčina smrti detí), a nie nakoniec infekcie (tretia príčina úmrtí - v rozvojových štátoch prvá). Ako intenzivista môžem povedať, že perspektíva a liečiteľnosť ťažkých úrazov mozgu sa na našom pracovisku zásadne zlepšila, keď sme (medzi prvými v Európe) začali merať vysoký tlak v hlave návrtom. Avšak, celkový pokles ťažkých úrazov hlavy detí priniesla nie nová medicínska metóda liečby, ale (div sa svete!) zákon o povinnosti sedačky v aute a o nosení ochrannej prilby. Je nepochybné, že objav a používanie antibiotík zásadným spôsobom ovplyvnilo chorobnosť a úmrtnosť detí (nielen detí) na infekcie. Avšak zásadným spôsobom došlo k poklesu infekčných ochorení zavedením celoplošného očkovania. To je epidemiológia. Dotýka sa každého odboru. Existuje epidemiológia obezity, astmy, atď. Tými sa zaoberajú internisti, diabetológovia, alergológovia. Aj analýzy možných nežiadúcich účinkov očkovania patria do epidemiológie. Vyjadrenie epidemiologičiek, ktoré uvádza Andrej je v jeho význame nepochopené. Epidemiológia pracuje s globálnymi populačnými dátami v ktorejkoľvek oblasti - dokonca nielen v medicíne. Aj rozloženie nezamestnanosti na Slovensku je epidemiológia. Ak budem chcieť riešiť problematiku túlavých psov, musím vedieť koľko ich je, kde sú, ako sú nebezpeční. To je epidemiológia tiež. A z nej vyplynú reálne závery na riešenie. Teda epidemiológia je spôsob myslenia v každej medicínskej disciplíne - nie je to len samostatný odbor. A to mali asi na mysli zmienené lekárky. Jeden "za uši pritiahnutý" príklad epidemiologickej absurdity: Bolo potvrdené, že počas druhej svetovej vojny bolo najnižšie percento úmrtí mužov do 50 rokov na infarkt. Samozrejme - 95% úmrtí bolo zastrelením... Aj takto niektorí používajú argumenty proti očkovaniu.

Vážený Andrew, touto cestou odpovede na Váš komentár mám príležitosť pozdraviť svojho kolegu, priateľa, profesora, ktorý už má nejakých pár desiatok rokov života za sebou a ktorý na vlastné oči videl, akú zmenu spôsobilo očkovanie, keď sa zavádzalo v minulom storočí do povinného očkovania. Keďže pán profesor bude mať toho roku nádherné jubileum, ja úprimne verím, že ešte poriadne veľa rokov si to bude na Zemi užívať. Málokto ma takú guráž stále pracovať, odovzdávať svoje skúsenosti a púšťať sa do nových výziev. Najľahšie je kritizovať z bezpečnej vzdialenosti a hlavne bez zodpovednosti. Aj môj vyše 80-ročný primár z detského infekčného oddelenia sa dnes chytá za hlavu, keď číta komentáre mladých ľudí, ktorí ani netušia, o čom hovoria. Pamätá si dobu, keď úmrtia detí s prenosnými chorobami boli úplne bežné, keď ostávali invalidi po prekonanej poliomyelitíde a na oddelení boli na "železných pľúcach" (dnes by boli na ventilátoroch) deti, ktoré mali obrny dýchacích svalov. Áno, očkovanie spôsobilo, že sa nevyskytujú niektoré ochorenia a nahradili sa akoby inými. Celkom iste by nie všetci ľudia s chronickými ochoreniami prežívali, pokiaľ by ochoreli na niektoré infekcie. Rozhodne aj súčasné lieky (nielen antibiotiká, antivirotiká ale aj inzulín, cytostatiká... a vôbec je ich veľa) predlžujú život pacientov. Z toho pohľadu akákoľvek preventívna alebo terapeutická intervencia znamená zásah do ekosystému. Je to reálna hypotéza, ktorou sa však nemôžem riadiť, pretože som lekár... a ani nechcem, lebo vzdelanie je jedna vec ale rozum druhá... ideálne, ak sa vedia spojiť.

Vážený čitateľ, je mi veľmi ľúto, že Vaše dieťa má závažné ochorenie. Nepíšete však o čo sa jedná, nepíšete po akej vakcíne a za akých okolností máte podozrenie, že ťažké doživotné ochorenie je dôsledkom očkovania, takže neviem reagovať na Váš komentár konkrétne. Jedno však môžem povedať. Keďže som detský infektológ, tak paradoxne očkovanie je úplne proti mojej lekárskej praxi. Keby sa vôbec neočkovalo a mali by sme plné oddelenia a ambulancie pacientov s infekčnými ochoreniami, to by som sa podľa Vášho úsudku mala podstatne lepšie. Práve preto, že používam vlastné myslenie a v prvom rade som človek a lekár, ktorý vždy pomáhal svojim pacientom, tak moja celoživotná snaha je, aby som sa už nikdy nepozerala na umierajúce deti po hemofilových meningitídach alebo po komplikovaných zápaloch pľúc pri osýpkach. Ja teda nechcem vytriezvieť v podobe toho, že budem ako detský infektológ zažívať to, čo môj , v súčasnosti 84 ročný primár , ktorý pochovával deti so zápalom srdca po záškrte, po poškodení mozgu po čiernom kašli a ktorý prepúšťal deti s trvalým poškodením po prekonanej prenosnej obrne. Áno, je to otázka svedomia a preto sa pozerám na svoju prácu v čistým svedomím, či už liečim dieťa s infekčným ochorením alebo mu odporúčam prevenciu, ak je dostupná. Nikto z nás sa necíti ako záchranca sveta, Vy si nedokážete predstaviť ako sa cítime bezmocní, keď nevieme dieťa zachrániť, lebo je už neskoro. Nám teda na rozdiel od dnešnej generácie nechýba po rokoch praxe najmä pokora. Pokora nielen voči životu, ale aj smrti.

Vážený Johann, Váš príspevok sme samozrejme zverejnili. Na základe našich skúseností však nemá význam reagovať na konšpiračné teórie o farmaceutickom sprisahaní. Pokiaľ ide o články "insitných vakcinológov" typu Ing. Filla plné osobných výpadov, konšpiračných teórií a strašenia, tam je tiež diskusia ťažká. Čo si z jeho článku však vieme zobrať, je doplnenie citácií, ktoré na Sprievodcovi zatiaľ chýbajú. Nechýbajú však preto, že by autorský kolektív nemal pre svoje tvrdenia dôkazy, ale skôr preto, že stránka vznikla na základe laickej brožúrky, ktorá ich z pochopiteľných dôvodov neobsahuje (k novým článkom pristupujeme inak, viď http://www.sprievodcaockovanim.sk/caste-otazky-o-ockovani/aka-je-pravda-o-vzniku-autizmu-po-ockovani.html). Citovanie antivakcinačných stránok, ako sa to robí na Slobode v očkovaní, však nepovažujeme za vierohodné narábanie so štatistikami.

Dobrý deň prajem, k očkovaniu proti TBC sme mali už rozsiahlejšie diskusie na našej stránke. Snažili sme sa podľa nám dostupných informácií vysvetliť, prečo je u nás ešte očkovanie proti TBC povinné, pričom sme jednoznačne vyjadrili aj svoj názor, že očkovanie proti TBC by sa malo vzhľadom na charakter vakcíny, jej účinnosť, epidemiologickú situáciu na Slovensku ponechať iba pre rizikové skupiny. Prvým krokom bolo zrušenie preočkovania v 11. roku veku a ďalším je plánované zrušenie očkovania novorodencov. Na druhej strane je potrebné venovať zvýšenú pozornosť sledovaniu výskytu TBC ako aj diagnostike ochorenia, pretože lekári z dôvodu očkovania na dané ochorenie mnohokrát vôbec nemyslia. Nevidím dôvod, že by ste ublížili svojmu dieťatku, že ste ho nechali zaočkovať proti TBC. Mediálna informácia o počtoch pneumokokových ochorení nie je založená vôbec na pravde, pretože u nás sa aktívne nesledoval výskyt ochorení, pretože nebolo zriadené referenčné laboratórium, nebola spustená aktívna surveillance (sledovanie a dohľad nad ochorením). Sú dostupné iba čiastkové údaje o výskyte meningitíd, otráv krvi, ako aj neúplné informácie o počtoch komplikovaných zápalov uší, ktoré boli riešené operačne. To už v médiach nejako zámerne neodznelo, ale na druhej strane to spôsobilo zriadenie laboratória ako aj rozbehnutie programu na sledovanie pneumokokových infekcií. Podľa mojich informácii od začiatku roka bolo zaslaných už 13 pozitívnych vzoriek z krvi alebo likvoru s kmeňmi pneumokokov od pacientov. Z dôvodu mojej profesie som videla pacientov s vážnymi následkami po tomto ochorení, ako aj deti, ktoré žiaľ invazívne pneumokokové ochorenie neprežili. Napríklad aj minulý týždeň sme s napätím čakali, kedy sa preberie z bezvedomia mladé, predtým zdravé dievča s pneumokokovou meningitídou a sepsou. Nedávno sme mali hospitalizovanú mamičku, ktorej pani doktorka neodporúčala očkovanie proti pneumokokom (pred 3 rokmi, keď nebolo ešte povinné), hoci jej dieťa bolo nedonosené, rizikové a pred mesiacom muselo byť u nás operované pre ťažký zápal ucha s mastoiditídou. Pokiaľ sa nás niečo konkrétne netýka, tak si myslíme, že sa nám nič nemôže stať, je to zvláštna ľudská vlastnosť. Môj názor na trestanie rodičov finančnou pokutou za odmietnutie očkovania je stále rovnaký. Ja ho nepokladám za správny a už vôbec nie za konštruktívny. Rodič by si nemal platiť za svoje rozhodnutie za dieťa, že ho chce chrániť pred možnými nežiadúcimi účinkami vakcín ale na druhej strane ho zase vedome vystavuje riziku možnej infekcie. Podľa mňa to nie je správne riešenie, ktoré by presne definovalo zodpovednosť za tento úkon ako aj právo rodiča rozhodnúť za dieťa. Ale legislatíva je žiaľ pre nás záväzná, keď tu žijeme. Slobodné rozhodnutie je optimálne. Nie som si však istá, či sú všetci dnešní mladí ľudia na to pripravení a vedeli by do všetkých dôsledkov odhadnúť riziko alebo benefit svojho rozhodnutia do budúcna pre ich deti. Vaše úvahy o slobode rozhodnutia majú reálny podklad (takéto príspevky ma vždy potešia), obávam sa však, že momentálne je v našej spoločnosti taký stav, že na všetko je právo alebo nárok a keď je zle, tak sa hľadá niekto, kto by bol za to zodpovedný.

Dobrý deň prajem, začnem tým, že mimo epidemická oblasť je veľmi široký pojem, pretože určite nepostihuje všetky infekčné ochorenia. Predsa máme na Slovensku endemické oblasti s výskytom kliešťovej encefalitídy, boreliózy, nakoniec sú aj oblasti so zvýšeným výskytom hepatitídy A. Na druhej strane si tiež nie som istá, že k nám nikto nepricestuje z inej krajiny a ani Vaše deti nikam za svoj život nevycestujú. V prípade tetanu by sme museli predpokladať, že nedôjde u ich nikdy k poraneniu a kontaminácii rany. Šírenie chrípky nevyžaduje predsa vojnové podmienky, tie by len mohli zhoršiť jej základný priebeh. Takže poďme na jednotlivé otázky: 1) Práve ku pneumokokom nemôžem súhlasiť, údaje o výskyte máme od roku 1999, existujú viaceré publikácie v slovenských časopisoch o ich výskyte a o sérotypizácii. Najjednoduchší prehľad získate zo Suplementu 3 v Pediatrii pre prax z minulého roka, ktorý bol venovaný výlučne pneumokokovým ochoreniam na Slovensku. Kultiváciu, sérotypizáciu realizujú mikrobiologické laboratóriá, takže nie je problém si to vyhľadať. Novinárovi, ktorý uverejnil tabuľku o výskyte otitíd v počte 1 alebo 4 za rok v denníku by som poradila, nech si najskôr zistí, či máme povinné hlásenie otitíd (čo nemáme), takže samozrejme žiadny relevantný údaj z ÚVZ nemohol získať, našiel tam asi len počet nahlásených nozokomiálnych infekcií. Od začiatku tohto roka za prvé 2 mesiace bolo odoslaných do referenčného laboratória pre pneumokoky 11 kmeňov zo sterilných tekutín (z krvi, likvoru) pri sepse, meningitíde a tieto kmene boli sérotypizované, či sa jedná o vakcinálne alebo nevakcinálne kmene. To, že novinári potrebujú uverejniť škandalóznu správu nie je ničím výnimočným, ale údaje o pneumokokoch sú, len to nikoho žiaľ nezaujíma, ani príslušné úrady. Ohľadne rezistencie sa pýtate správne, že kto ju spôsobil? Rezistencia je totiž na antibiotiká, teda spôsobila ju nadmerná preskripcia a užívanie antibiotík, voči ktorým si baktérie vytvárajú mechanizmy ochrany, aby antibiotiká neboli účinné. Očkovanie znižuje práve aj percento rezistencie, lebo sa znižuje potreba užívania antibiotík. To sú základy mikrobiológie. 2) Väčšina štúdii sleduje účinnosť vakcín. Veľké multicentrické epidemiologické štúdie sledujú longitudinálne vývoj chorobnosti po zavedení prevencie. Takých štúdii sú tisíce, ku každej vakcíne a ochoreniu. Asi nechápem Vašu otázku. Zo skúsenosti však viem, že u nechránených jedincov infekcia prepukne skôr či neskôr (podľa infekciozity). Iste niektoré infekcie, ak neprídem s vyvolávateľmi do styku dostať nemusím. Opakovane spomínam napríklad poliomyelitídu po zavedení celoplošného očkovania v 1960. Alebo sa udialo niečo iné výnimočné v tom roku, čo spôsobilo jej vymiznutie až na nulu už v roku 1961? Alebo naša epidémia osýpok u neočkovaných detí a dospelých v rokoch 1996-97, kedy ochoreli všetci vnímaví jedinci aj dospelí, a očkovaním sa šírenie infekcie zastavilo úplne. Tých príkladov je strašne veľa, ale vďaka tomu, že dnešní mladí ľudia nevideli už žiadne závažné infekcie, tak stratili pokoru a strach pred nimi. My lekári na oddeleniach veľmi nie, stačí jeden prípad a vráti Vás do reality. 3) Ku tetanu by sa hodila samostatná prednáška o mikrobiológii baktérie a patogenéze vzniku ochorenia. Baktérie sú jedna vec, na ich usmrtenie sa podávajú antibiotiká. Druhá vec je tetanický neurotoxín, ktorý produkujú . Práve vakcína obsahuje tetanicky anatoxín, teda toxín zbavený toxicity, ktorého úlohou je navodiť tvorbu protilátok proti toxínu a nie proti celým baktériam. To je úplne základná vedomosť, internet to nevysvetľuje? Preto sa aj pri liečbe tetanu podávajú pasívne protilátky priamo proti tetanickému toxínu, aby ho zjednodušene povedané odblokovali, ale aj očkovacia látka, aby stimulovala aktívne tvorbu protilátok. Antibiotiká sa podávajú už len na to, aby sa zabránilo množeniu ďalších baktérií a z toho vyplývajúcej ďalšej produkcie toxínu. Je dostupná aj monovalentná vakcína. 4) Každá infekcia má svoj spôsob prenosu, inkubačnú dobu a podľa toho závisí aj jej výskyt, infekciozita a podobne. Pokiaľ sa jedná o respiračné nákazy a vysoko virulentné vírusy, ako sú napríklad vírusy osýpok, tak tam pravdepodobnosť infekcie u neimúnnych osôb je temer 100%. Preto sa vyskytujú lokálne epidémie u neočkovaných osôb aj vo vyspelých európskych štátoch, tam hygiena nepomôže. Ale sú ochorenia, ktoré poklesli aj vďaka zlepšeniu životných podmienok a dostupnosti liečby - to je napríklad TBC, týfus a podobne. Výskyt poliomyelitídy sa paradoxne v rodinách so zlepšenou hygienou posúval do vyšších vekových skupín a práve u týchto detí infekcia prebiehala ťažko a s trvalými následkami. Pokiaľ dostali obrnu malé deti, tak boli čiastočne chránené materskými protilátkami a priebeh ochorenia bol ľahší, mali mierne formy, tak je tomu aj dnes v afrických krajinách. Osobne by sa mi to vysvetľovalo ľahšie, ako písomne. Prešli by sme si každé infekčné ochorenie, ukázala by som Vám našu príjmovú knihu pacientov (ktorá sa zachovala vďaka nášmu vyše 80 ročnému primárovi) z rokov 1956-1959, teda z obdobia, kedy sa práve začalo zavádzať u nás očkovanie. 5) Váš internetový zdroj sa celkom určite mýli, že Th1 lymfocyty sa obchádzajú v imunitnej reakcii. Stimulácia Th1 alebo Th2 lymfocytov závisí od charakteru antigénu, či je endogénny alebo exogénny závislý na thýme. Takže práve na thyme závislé endogénne antigény (proteíny živých baktérií alebo vírusov) navodzujú špecifickú bunkovú imunitu prostredníctvom cytotoxických T-lymfocytov za prítomnosti pomocných Th1 lymfocytov. Takže Váš zdroj je imunológ, ktorý objavil, že to nie je pravda? Je zaujímavé sledovať, ako si laici sami vysvetľujú spôsoby vzniku nerovnováhy medzi Th1 a Th2 na základe dostupných informácií. 6) Imunitná odpoveď je komplexný systém, presne ako píšete. My síce vysvetľujeme jednotlivé procesy, ale tie sa navzájom dopĺňajú, ovplyvňujú ale aj závisia na sebe. Imunogenicita aj sérokonverzia alebo aj konkrétny titer protilátok znamená, že tieto protilátky vedia ihneď zneškodniť nejaký konkrétny antigén, voči ktorému sú namierené. Ale dôležitejšie je navodenie imunitnej pamäte, aby sa protilátky po styku so živým antigénom vedeli vytvárať rýchlejšie a vo veľkých množstvách, aby zneškodnili patogén, kým vôbec začne spôsobovať v organizme chorobné zmeny, či už sám alebo prostredníctvom svojich produktov. Nie všetky antigény však vytvárajú dostatočnú imunitnú odpoveď (protilátkovú či bunkovú), preto sa odporúča u niektorých vakcín preočkovanie. Aj živé patogény (predovšetkým baktérie) nevytvárajú doživotnú imunitu a môžete ochorieť znova (pneumokokové, meningokokové ochorenia, čierny kašeľ, parazitárne ochorenia a podobne). Teda ani prekonanie ochorenia Vás nechráni do budúcna. Preto aj tie odporúčané preočkovania. 7) Súhlasím s tým ako detský infektológ, že pokiaľ prekonáte vírusové ochorenia ako osýpky, mumps, rubeolu, kiahne bez komplikácií, tak je to super, lebo máte doživotnú imunitu. Horšie to je, ak vidíte na oddelení deti s komplikáciami ochorenia, so zápalom mozgu a mozočka alebo s nekrotizujúcou fasciitídou pri kiahňach, alebo so zápalom pľúc alebo mozgu pri osýpkach alebo sa trápite, čo s pacientmi s chronickou hepatitídou B, ktorí čakajú na biopsiu pečene a liečbu interferónom alebo už majú známky poškodenia pečene v zmysle fibrózy alebo cirhózy. V taký čas nie som celkom konformná s týmto tvrdením. A ako som už písala, ani prekonanie niektorých ochorení neprináša doživotnú imunitu. 8) Nie celkom súhlasím, pretože faktorov, ktoré sa na vzniku alergických ale aj autoimunitných ochorení podieľajú je podstatne viac, než sú len vakcíny. Aj samotné živé vírusy a baktérie majú tento potenciál. Na druhej strane sme potlačili aj prirodzené infekcie parazitami, vďaka lepšej hygiene a aj tie posúvajú nastavenie imunitného systému smerom k rozvoju alergických ochorení. Nehovoriac o množstve alergénov, ktoré prijímame potravou, ktorá obsahuje antibiotiká, chemikálie rôzneho druhu a podobne. Na druhej strane prečo sa nepíše o tom, že iba vďaka novým liekov (vrátane inzulínu, imunologickým preparátom) pacienti s autoimunitnými ochoreniami dnes prežívajú, lebo sa majú čím liečiť, na rozdiel od minulosti, kedy na tieto ochorenia zomierali. Keď nebol inzulín, tak ten, ktorý ochorel aj skoro zomrel. Pomoci mu nebolo. Takže logicky ani vysoký počet takýchto pacientov v populácii nebol. V tom vidím aj ja podiel očkovania, že negatívne zasahuje do prirodzenej selekcie, teda aby prežili a množili sa iba najsilnejší jedinci. Ale to je má byť tá správna cesta v dnešnej dobe? Ja si nemyslím... 9) Nie všetky proteíny sa dostávajú do nášho organizmu iba zažívacím traktom, iste sám ste dosť prečítali, takže viete, že aj celým respiračným traktom sa dostanú do organizmu, ale aj cez kožu a sliznice – závisí to od patogéna. Pokiaľ máte na mysli zvieracie alebo ľudské bunky, na ktorých sa množia vírusy, tak tam už nie sú ani stopy po pôvodných proteínoch, keďže sa jedná o in vitro pasážované kultivačné média, ktoré v procese výroby vakcín sú postupne odstraňované, aby vakcína obsahovala čo najmenšie stopové množstvo, alebo vôbec žiadne. Alebo máte na mysli proteínové adjuvanciá? Iste, chyby pri výrobe sú tie najťažšie ovplyvniteľné. Ale to by som sa musela báť aj zjesť čokoľvek (aj keby to prešlo črevným traktom),ale anafylaxiu z toho môžem dostať úplne spokojne. A to aj po tabletke proti teplote, nielen po potravinách. A pritom prechádzajú črevným traktom. 10) Nepopísali ste doslovne o čo sa jedná u Vašej dcéry- aká je v mieste očkovania reakcia, ako bola liečená a podobne . Všetky takéto dlhšie trvajúce reakcie majú byť manažované špecialistom- pneumológom. Vakcína proti TBC nie je vôbec super, ako píšete, má svoje obmedzenia, aj čo sa týka účinnosti, aj čo sa týka reaktogenicity. Svoju historickú úlohu už dávno splnila. To nikto z nás nepopiera. Ku očkovaniu proti TBC sa vyjadruje viac odborností, najmä pneumoftizeológovia, ktorí majú realizovať sledovanie a liečbu osôb s aktívnou TBC a zisťovanie kontaktov. Z môjho pohľadu sa očkovanie proti TBC u nás môže zrušiť, aj keď to možno prinesie v určitých špeciálnych lokalitách problémy s výskytom a šírením TBC. Ale pokiaľ si to špecialisti a epidemiológovia ustrážia aj napriek migrácii týchto rizikových skupín, tak sa niet čoho obávať. V súčasnosti očkovanie proti TBC prináša viac problémov ako benefitu. Váš syn má zväčšené uzliny na hlavičke (kde konkrétne na hlavičke, akej sú veľkosti, odkedy ich má zväčšené, boli vyšetrované na usg, ako bol liečený, nič z toho neviem). Boli ste na špeciálnom vyšetrení, vrátane odberov sérologií, aby sa vylúčila iná vírusová, bakteriálna alebo parazitárna etiológia? Ja mám v ambulancii aj také deti s atopickým ekzémom, ktoré vôbec neboli očkované (ešte nestihli) a práve prišli na konzultáciu, ako majú byť očkované, keďže majú rozsiahly ekzém. Takže očkovanie spúšťačom alergie u nich byť asi nemohlo. 11) Návrhy na diferencované očkovanie ako aj odporúčaný link mi vyvolávajú úsmev na tvári. Keby sa očkovalo zaradom ako píšete, bez diferencovaného očkovania a nie podľa zdravotného stavu po individuálnom zvážení, to by som nemala práve na svojej špecializovanej ambulancii žiadnych pacientov. Sú deti, ktoré nemajú do roka žiadne očkovanie zo zdravotných dôvodov, a výnimkou nie je ani viacročné dieťa, ktoré má iba niektoré očkovania. Diferencované očkovanie celoplošne prináša väčší priestor na vakcinačné diery neimúnnych jedincov, ktorí by inak mohli byť zaočkovaní. Zase sa tým chce vymýšľať nejaká anarchistická politika? Ako budú lekári v nemocniciach vedieť, ktoré dieťa je proti čomu očkované a chránené, keď nemáme prepojený systém zdravotných záznamov? Mnohí rodičia si totiž vôbec nevedia spomenúť aké a koľko vakcín dieťa dostalo, o názvoch ani nehovorím. Zároveň niektoré očkovania sú načasované práve do vekového obdobia, kedy majú byť účinné voči ochoreniam, ktoré majú najzávažnejší priebeh napríklad v dojčeneckom veku. Súhlasím, že o niektorých očkovaniach by sa dalo diskutovať. Napríklad očkovanie proti hepatitíde B by sa dalo v súčasnosti posunúť (keďže už máme dorastenú očkovanú populáciu) a získanie infekcie v prvom roku života je minimálne, ale už v prvom roku, keď chodíte s dieťaťom vonku, môže sa poraniť na injekčnej striekačke pohodenej na ihrisku....veľká náhoda, ale čo potom? A to musíme predpokladať, že budú zachytení všetci novorodenci HBsAg pozitívnych matiek. Takže aj to riziko akvirácie ochorenia je, tak ako hovoríte individuálne, to je úplná pravda. Ale čo potom, ak už je to reálne a máme neimúnneho jedinca, napríklad ako v prípade tetanu? Volá mamka slobodne neočkovaného dieťaťa na infekčné oddelenie, že 1,5 ročný syn spadol na dvore, poranil sa a nech ho ihneď liečime proti tetanu. No tak to sa celkom nedá, treba podávať sérum, ale aj vakcíny, antibiotiká...alebo kto si vezme na riziko, že sa budeme tváriť, že tam baktérie Clostridium tetani asi možno nebudú. To je realita. Tak aj toxigénne kmene difterickej baktérie cirkulujú v populácii, len nás chránia protilátky proti difterickému toxínu po očkovaní. Tak aj vírusy poliomyelitídy spôsobili ochorenia naposledy v Kazachstane, pretože ich tam niekto zavliekol. Vy nemôžete vedieť, kde, kedy a ako sa dostanete do styku s infekčným agensom, aby sa dalo manažovať celoplošné diferencované očkovanie. To sa realizuje u rizikových detí, niektoré majú kontraindikácie očkovania, ale o tom vieme. Pri ochorení vyžadujú urgentnú hospitalizáciu a špeciálnu liečbu. Tieto deti má chrániť aj to, že ich rovesníci v škôlke, škole, ich rodinní príslušníci sú zaočkovaní a nenakazia ich. 12) Hlásenie nežiaducich reakcií po očkovaní vyplýva zo zákona, má sa realizovať pri každom lieku a v prípade vakcín to platí tiež. Neznalosť zákona neospravedlňuje. Avšak treba rozlišovať tieto reakcie, ktoré majú svoju klasifikáciu. Či sa jedná o reakcie závažné ,menej závažné alebo nezávažné. Fyziologické alebo fyziologicky vystupňované, vyvolané alebo iba potencované vakcínou. Teda aj ťažká reakcia po očkovaní nemusí byť závažná a naopak. Ja mám na ambulancii iba problematické deti, ale nemám za tie roky pocit, že by reakcie po očkovaní pribúdali, alebo sa zhoršovali. Dnes sú napríklad dostupné vakcíny, ktoré sú doslovne odporúčané na očkovanie v špeciálnych situáciách. Ale vyžaduje to úplne iný individuálny prístup. 13) Očkovanie patrí medzi primárnu prevenciu, pretože je zamerané priamo etiologicky, teda voči vyvolávateľovi. Spôsoby, aké spomínate sú všeobecné, nie konkrétne spôsoby prevencie. Majú vylúčiť rizikové faktory všetkých chorôb všeobecne, nielen infekčných a posilniť imunitný systém. Ochrana pred infekčnými ochoreniami má svoju legislatívu od najvyšších Chárt o právach, WHO deklaráciách až po zákony a vyhlášky v jednotlivých krajinách. Podľa legislatívy môže byť očkovanie aj doslovne nepovinné, ale potom sa týka tejto problematiky otázka ochrany zdravia ostatných obyvateľov krajiny (nástup do kolektívu a podobne) ako aj liečba očkovaním preventabilných ochorení. U nás máte v zdravotnom poistení aj liečbu reakcií po očkovaní, v niektorých krajinách majú špeciálny systém na refundáciu – odškodnenie následkov po prípadnej reakcii po očkovaní, ktorá má ale presne zadefinované pravidlá. 14) Tejto otázke nerozumiem vôbec, neviem, čo máte na mysli, potrebujem konkrétny príklad o akom ochorení hovoríte. 15) Dôkazov je veľmi veľa, neviem koho máte na mysli ako proočkovanského predáka. Ja ním rozhodne nie som, určite som skontraindikovala na očkovanie viac detí na Slovensku ako ktokoľvek iný, ale v indikovaných prípadoch a s upovedomením rizika pre neočkované dieťa. Keďže pracujem ako klinike a vidím hlavne infekčné ochorenia, mám príslušné vzdelanie a prečítam také množstvo publikácií aj čo sa týka reakcií po očkovaní, štúdii za aj proti očkovaniu, celkom určite viem zhodnotiť benefit očkovania a riziko akvirácie infekcie u jednotlivca alebo aj v kolektíve lepšie, ako ktorýkoľvek laik na internete, ktorý starostlivo a nie vždy správne prekladá vybrané články. Ale na druhej strane aj vďaka nim si prečítam mnohokrát také zaujímavé publikácie, ktoré ma však zatiaľ nepresvedčili, práve naopak, niekedy zistím, že z článku sú účelovo poprekrúcané vety a nadväzujúce spojenia. Na druhej strane presvedčili by tí, ktorí zomrú v dôsledku nejakej infekcie tých, korí odmietajú očkovanie? Som si istá, že ani to nebude relevantný dôkaz, lebo ľudia sú smiešni v tom, že si stále myslia, že im sa nič nemôže stať a keď sa stane, tak hľadajú vinníka niekde inde, zásadne nie u seba. 16) Vážna vedľajšia reakcia môže byť aj po ordinácii hocijakého lieku (iste, ten je zvyčajne na liečbu) , na rozdiel od vakcín. Ak sú dodržané odporúčané „lege artis“ postupy, lekár zodpovedá za podanie vakcíny po zhodnotení klinického stavu ako aj možných kontraindikácií. Reakcia na očkovaciu látku je individuálna, stupeň závažnosti je rôzny, o tom sme už písali, za to nemôže ani dieťa, ani vakcína , ani rodič. Je to individuálna reakcia, ktorá sa má dôkladne prešetriť v zmysle kauzality. Všetky reakcie po očkovaní podľa závažnosti má riešiť lekár alebo príslušný špecialista. O úhradu takéhoto ošetrenia sa má postarať štát (deti sú poistencami štátu), ktorého legislatíva nariaďuje povinné očkovanie. Ja osobne nie som právnik ani sa nepodieľam na príprave legislatívy, ale ako lekár aj rodič nemám žiaden problém so systémom zavedenia odškodnenia a podobne, z akýchkoľvek zdrojov, keď sa skutočne preukáže príčinná súvislosť s očkovaním. Veď aj ja som za svoju prax mala a mám v ambulancii deti s reakciami po očkovaní, závisí ale od charakteru reakcie, a potom je dôležité najmä to, či sú to reakcie fyziologické alebo ťažké, prípadne závažné. 17) Mikrogliu tvoria prevažne makrofágy CNS (teda špecifické imunitné bunky) a majú ochrannú úlohu podobne ako makrofágy v iných orgánoch celého tela. Mikrogliu môže aktivovať tak strašne veľa podnetov, logicky, keď je to ich základná úloha a funkcia. Sú to antigény aj samotných vírusov, rôznych baktérií, ale aj hormóny, chemické zlúčeniny, ale aj také faktory ako stres svojou kaskádou hormonálnych zmien, cytokínov , teda nielen kovy. V stopových množstvách sa kovy dostávajú do tela plodu aj od matky, ak ich prijíma potravou. Takže potenciálna možnosť aktivácie tu prirodzene je, či to je z vakcín alebo z iných zdrojov. Individualita každého z nás spočíva v tom, že každý máme určitú predispozíciu na nejaké ochorenia. Veď predsa sú aj deti s autizmom, ktoré vôbec neboli očkované. Rovnako aj ja v svojej praxi som sa stretla s deťmi s degeneratívnymi ochoreniami CNS, ktoré nedostali žiadnu vakcínu a ochorenie u nich prepuklo presne v tom veku, ako sa to popisuje, aj keď sa narodili ako zdravé deti a ochorenie progredovalo svojim smerom. Táto problematika je podstatne zložitejšia, aby som ju zodpovedala v rámci týchto 18 otázok. 18) Máte slobodnú voľbu výberu lekára, tak si vyberte takého, ktorý pracuje tak, ako má. Ja nie som Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, aby som to kontrolovala alebo hodnotila. Ja po toľkých rokoch tvrdím, že len tým, ktorí naozaj chcú treba pomáhať, inak je to zbytočná strata energie, lenže z pohľadu Hippokratovej prísahy to teda nie vždy takto ide. Nikoho nikdy nepresviedčam za každú cenu. Stretla som vo svojej praxi mnoho problematických pacientov aj rodičov, ktorých nesmierne obdivujem a nielen ja im, ale aj oni mne v živote veľmi pomohli v tom, aby sme sa nepozerali na veci v živote čierno-bielo. Ale jedno viem určite, že žiadne dieťa nechce byť choré, len nie všetci rodičia im to umožnia. Každý rodič z iného dôvodu, niektorí nevediac, niektorí nechtiac, ale ako zodpovední rodičia určite v najlepšej snahe. S pozdravom.

Odpoved na problém pisateľky nemôže byť komplexná, pretože už pripísanie problémov jej syna očkovaniu je nedokázané a veľmi problematické. V prvom rade - ako sama píše - syn dostal záchvat v 11. mesiaci. Teda viac ako 4 mesiace od druhej dávky hexavakcíny a mesiac pred treťou dávkou. Ak by sme takto vzťahovali všetky choroby, ktoré vzniknú v detstve na očkovanie, mohli by sme dospieť k záveru, že "každé dieťa ochorie - či zomrie po očkovaní " - pretože "všetky deti sú očkované". Aj pád do potoka bude "po očkovaní". Vzťah vzniku epilepsie, či autistického syndrómu a očkovania nebol nikdy exaktne vo svete dokázaný a ide o časovú zhodu okolností. Každopádne, ak majú rodičia takéto podozrenie, môžu sa obrátiť s podnetom na prešetrenie na Úraz pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ale ešte dodám: Nikto nikdy nedokázal škodlivosť hliníkového adjuvans vo vakcínach - naopak práve hliník vyvoláva primeranú imunitnú odpoveď na očkovanie. Ak očkovacia látka zamrzne pri nesprávnom skladovaní, môže byť jednou nežiadúcou reakciou prechodná zatvrdlina v mieste podania vakcíny. Nakoniec - opýtam sa: Ako to vysvetľujete, že Váš syn takto zareagoval na hliník, keď ho úzkostlivo pred ním chránite - čo 99% ľudí u svojich detí nerobí - a ich deti nedostali epilepsiu ani po hliníku, ani po očkovaní? No a k odkladu očkovania: Najohrozenejšie na živote a zdraví sú najmenšie deti. Úmrtia na čierny kašeľ u nás sú u detí do 3.mesiaca - v dobe, keď nie sú očkované. Podobne pneumokokové a hemofilové infekcie. A aj iné. Odklad očkovania nič nerieši - hoci asi v prípade Vášho syna by prepuknutú chorobu nebolo možné pripísať očkovaniu. Čomu teda? Dnešná medicína na túto otázku (bohužiaľ) zatiaľ nemá jasnú odpoveď. Je mi to ľúto...