Základom vakcinácie je navodenie imunitnej odpovede organizmu. Podstatou pôsobenia vakcín je, aby boli imunogénne (teda schopné vyvolať imunitnú odpoveď na antigény) a účinné (aby čo najviac chránili pred vznikom ochorenia alebo prípadnými komplikáciami) a v neposlednom rade, aby boli bezpečné. Od toho sa odvíja aj snaha, aby sa používali iba antigény imunogénne, a to v čo najmenšom množstve. Rovnako, aby sa využívali nosiče, ktoré zlepšujú imunitnú odpoveď a zvyšujú tak aj účinnosť vakcín, najmä dĺžku ochrany po očkovaní. Vakcíny prechádzajú svojim vývojom. Najskôr boli vakcíny monovalentné (teda proti jednému typu choroby), neskôr sa začali vyrábať kombinované vakcíny (ako napríklad hexavalentná vakcína, aby sa jedným vpichom podalo čo najviac antigénov). Takže počty antigénov sa prispôsobujú požiadavkám na zabezpečenie ochrany - tak laicky povedané. U vakcíny proti čiernemu kašľu sa zmenila celobunková vakcína na nebunkovú s cieľom znížiť reaktogenicitu vakcíny (tak poklesol výrazne počet antigénov vo vakcíne). Táto vakcína je tak bezpečnejšia a nemusia sa podávať do organizmu zbytočné antigény, ktoré nepotrebujeme na vytvorenie imunitnej odpovede. Na druhej strane u novších pneumokokových vakcín sa naopak počet antigénov zvýšil, keďže sa pridali ďalšie sérotypy pneumokokov. S pozdravom.

O tom, čo som napísal, som v plnej miere presvedčený. Nie je pravda, že v Japonsku je zakázané očkovať deti do 2 rokov. Je právne zabezpečené, že rodičia tam môžu očkovať omnoho neskôr ako u nás, avšak väčšina z rodičov necháva očkovať deti v termínoch ako sú približne u nás.