Mýty a fámy o očkovaní

Vakcíny obsahujú nebezpečné látky

Hliník

Pravdou je, že vakcíny obsahujú hliník vo forme hydroxidu hlinitého. Hydroxid hlinitý je vo vakcíne tzv. adjuvans. Je to látka, ktorej prítomnosť zásadným spôsobom zvyšuje imunitnú odpoveď na očkovanie. Bez hydroxidu hlinitého by bola odpoveď na očkovanie slabá, pretože antigén by „prekĺzol“ organizmom bez žiaducej odpovede imunitného systému. V súčasnej dobe sa v odborných kruhoch venuje práve adjuvantným látkam veľká pozornosť, pretože sa dá vďaka nim zvýšiť a predĺžiť účinok vakcín bez zbytočného zvyšovania množstva samotného antigénu.

V súvislosti s obsahom hliníka v liekoch sa predmetom diskusií a výskumu stalo jeho potenciálne toxické pôsobenie v orgánoch v súvislosti s výskytom niektorých neurologických chorôb. Z nálezu zvýšeného obsahu hliníka v nervovom tkanive pri Alzheimerovej chorobe sa uvažovalo o hliníku ako o príčine tejto choroby. Podľa posledných výskumov sa hovorí o sekundárnom jave ukladania hliníka už v poškodenom tkanive.

Európsky liekopis určuje, že maximálne povolené množstvo hliníka v jednej dávke vakcíny je 1,25 mg. Nie je možné porovnávať túto hodnotu s hodnotami určenými pre podávanie potravou, vo forme infúzie alebo s maximálnymi hodnotami v pracovnom prostredí. Žiadna z vakcín, ktorá sa na Slovensku používa v rámci plošného očkovania, neobsahuje väčšie množstvo hliníka, ako je povolené európskym liekopisom. Viac informácií o hliníku vo vakcínach sa nachádza aj na stránke Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv.

 

Ortuť

Ortuť (Hg) je súčasťou životného prostredia. Prirodzeným vyparovaním zo zemskej kôry sa uvoľňuje do ovzdušia. Ľudia sú vystavení účinkom ortuti hlavne v dvoch formách: ortuťové výpary a metylortuť (ortuť v organických zlúčeninách). Ortuť sa resorbuje dýchacími cestami, ale aj neporušenou kožou a tráviacim traktom. Inhaláciou ortuťových pár sa do organizmu dostáva takmer 80 % celkového príjmu ortuti. Nebezpečné je však najmä zahriatie a rozliatie ortuti (preto sa zakázalo používanie ortuťových teplomerov, lebo je vysoké riziko ich rozbitia a následnej inhalácie ortuťových pár).

Zdrojom kontaminácie človeka ortuťou je najmä potrava, ovzdušie alebo voda. V potravinách sú toxické najmä alkyl- a metylortuť, nachádzajúca sa najmä v rybách. Ortuť sa nachádza vo väčšom množstve aj v pečeni a obličkách zvierat. V dôsledku toxicity ortuti sa mnohokrát diskutovala téma prítomnosti tiomerzalu vo vakcínach. Áno, mnohé očkovacie látky obsahovali a niektoré obsahujú aj dnes tiomerzal, čo je dezinfekčná látka, zabraňujúca bakteriálnemu znečisteniu vakcíny pri jej opakovanom napichovaní z ampulky. Vo vakcínach sa používa 85 rokov, podobne ako aj v očných kvapkách. Tiomerzal obsahuje organickú ortuť – etylortuť. Všetky úvahy o jeho toxicite sú však odvodené od preparátu metylortute, ktorá je iná, používa sa ako postrek rastlín a je toxická. Porovnávania etylortute (tiomerzalu) a metylortute jednoznačne preukázali ich úplne rozdielne účinky v tele a výrazný rozdiel v rýchlosti vylučovania z organizmu v prospech tiomerzalu. Expozícia etylortuťou, ktorá prenikne vďaka tiomerzalu do krvi, je teda pomerne krátka. Záver je taký, že tiomerzal obsiahnutý vo vakcínach nepredstavuje riziko z pohľadu toxicity.

V súčasnosti používané vakcíny v našom očkovacom programe tiomerzal neobsahujú vôbec, alebo len stopy (tzv. trace tiomerzal), pretože sa očkovacie látky už aplikujú z jednodávkových predplnených striekačiek, v ktorých prítomnosť tiomerzalu už nemá opodstatnenie.

Treba však povedať, že aj keď množstvo etylortuti v jednej dávke očkovacej látky bolo minimálne, je správne, že sa obmedzilo používanie tiomerzalu v očkovacích látkach a presadzuje sa vývoj a používanie vakcín bez tiomerzalu alebo s najnižším možným množstvom tiomerzalu alebo iných konzervačných látok obsahujúcich ortuť. Ide o krok, ktorý je v súlade s globálnym cieľom redukovať expozíciu populácie účinkom ortuti.

 

Ďalšie pomocné látky

  • Fenol sa používa v živých vakcínach. Využíva sa jeho účinok na inaktiváciu. Jeho zastúpenie je v stopových množstvách.
  • Formaldehyd sa bežne vyskytuje v našom organizme ako prirodzený medziprodukt pri viacerých metabolických dejoch. Tvorí sa z glycínu, serínu, metionínu a cholínu; je dôležitý pri biosyntéze purínov, tymidínu a aminokyselín. V krvi sa nachádza v množstve 2,05-3,09 mikrogramov/gram tkaniva. Po podaní do tkaniva sa rozkladá v priebehu niekoľkých minút na kyselinu mravčiu. Vo vakcínach sa vyskytuje v stopových množstvách a využíva sa na inaktiváciu bielkovín pri zachovaní antigénnych vlastností antigénov.
  • Laktóza je mliečny cukor, disacharid, ktorý sa v čreve rozkladá na glukózu a galaktózu.  Nachádza sa bežne v potravinách, ale aj vo viacerých liekoch vrátane homeopatických.
  • Tween 80 (polysorbát 80) je povrchovo aktívna látka s čistiacimi vlastnosťami a emulgátor (umožňuje rovnomerné rozptýlenie čiastočiek jedného roztoku v druhom). Okrem vakcín sa používa aj vo viacerých liekoch, vrátane liekov používaných vnútrožilne alebo podkožne. Je netoxický.

 

Pozri aj:

  • Mýty a fámy: Očkovacie látky obsahujú škodlivý hliník
  • Mýty a fámy: Očkovacie látky obsahujú nebezpečnú ortuť
  • Stanovisko Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) k bezpečnosti hliníka vo vakcínach (v angličtine), http://www.who.int/vaccine_safety/committee/topics/aluminium/statement_112002/en/
  • Národné ústavy zdravia USA: Zhodnotenie rizík príjmu hliníka a jeho zlúčenín pre ľudské zdravie (v angličtine), http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2782734/?tool=pubmed
  • EuroChem: Ortuť v tele, http://www.eurochem.cz/polavolt/anorg/systemat/hg/toxikol.htm
  • Pracovné lekárstvo a toxikológia, 1. vydanie, 2004

 

DetskeChoroby.sk

Nenašli ste na webe odpoveď na svoju otázku?

Napíšte nám svoju otázku a poraďte sa s odborníkom!

Captcha

Viac informácií o nahlásení nežiaducich účinkov nájdete tu.

Poslať článok priateľovi