Aké účinky má hexavalentná vakcína?

Rodina:

Dobrý deň, máme otázku na hexavalentnú vakcínu. Akú dlhú účinnosť má táto vakcína a ako dlho sa skúmalo jej pôsobenie a nežiadúce účinky a s akými výsledkami (môžete dať aj zdroj)? Nevieme sa dopátrať.

MUDr. Ingrid Urbančíková

Hexavalentná vakcína je zložená zo 6 rôznych antigénnych zložiek vírusov, baktérii, prípadne ich inaktivovaných produktov (toxoidov). Jej účínnosť spočíva v ochrane proti šiestim chorobám. Vakcína obsahuje toxoidy tetanické, difterické, pertusické (u pertusickej zložky ešte ďalšie 2 antigény), imunogénnnu časť polysacharidového púzdra hemofila typu B, inaktivované poliovírusy a povrchový antigén vírusu hepatitídy B. Začala sa vo svete používať v októbri 2000, to znamená, že sú už dostupné minimálne 9 ročné klinické postlicenčné údaje o imunogenicite, bezpečnosti, vedľajších účinkoch, súčasnej aplikácii s inými očkovacími látkami. U nás bola postupne zavedená do celoplošného očkovania o cca 6 rokov neskôr.

Pri hodnotení účinnosti vakcíny musíme vychádzať z faktu, že obsahuje zložky proti šiestim chorobám. Proti tetanu,diftérii, poliomyelitíde sa preočkováva v 6.roku veku, ďalšie preočkovanie proti tetanu, diftérii,poliomyelitíde, ale aj proti pertussis sa realizuje v 13. roku veku. Volajú sa to booster dávky na posilnenie imunogenicity vakcíny v zmysle zabezpečenia predĺženia ochrany. V rámci hexavakcíny dostane dieťa v prvom roku života tri dávky očkovania proti hepatitíde B – podobne ako je to odporúčané pre samostatnú vakcínu proti hepatitíde B, s tým, že sa už neodporúča ďalej preočkovávať, rovnako aj proti hemofilovým invazívnym infekciám (aj samostatná hemofilová vakcína bola indikovaná do 5 rokov veku, dovtedy chráni dojčatá a malé deti pred invazívnym bakteriálnym ochorením, počas obdobia fyziologického imunodeficitu u dieťaťa – tzn. zjednodušene povedané – pokiaľ sa jeho imunitný systém vyvíja, aby vedel neskôr sám reagovať na baktérie).

Sumárne sa teda ani nedá hodnotiť celková účinnosť tejto kombinovanej vakcíny, takže sa hodnotí účinnosť jednotlivých zložiek v nej. Existuje viacero štúdií, ktoré sledovali sérokonverziu a séroprotektivitu pre jednotlivé zložky vo vakcíne, aj v rôznych schémach očkovania. Jednotlivé krajiny majú totiž rôzne dávkovania a odstupy medzi dávkami. Rovnako sa vyhodnocovali reakcie po očkovaní. V jednej z prác publikovanej vo vakcinologickom review v roku 2009 sa udáva výskyt reakcií 0,7-5,9 prípadov/100 000 dávok, pričom z toho najvyšší počet predstavujú menej závažné lokálne reakcie ako bolestivosť, opuch, začervenanie a fyziologické celkové reakcie ako zvýšená teplota. Závažnejšie reakcie sú podrobne vyhodnocované, či sa jednalo o príčinnú súvislosť s očkovaním alebo nie. Každé takéto postlicenčné sledovania sú podkladom pre ďalšie už podrobnejšie štúdie zamerané na konkrétny problém, údaje o vakcíne sa zbierajú prospektívne ďalej. Nežiadúce účinky po očkovaní konkrétnou vakcínou v rámci SR sa vyhodnocujú každoročne v rámci Kontroly očkovania.

Prehľadové články o vakcíne sú dostupné na medicínskych stránkach na internete. Nie som si však istá, či ako laici budete vedieť správne interpretovať tieto výsledky. Ani ja, ako lekár by som nevedela hodnotiť výsledky práce kolegu kardiochiruga, ako hodnotiť napríklad percento výskytu komplikácií po operácii alebo bez operácie. Ak budete mať záujem o doplnenie informácii, neváhajte sa opýtať.