Je naozaj potrebné 3. očkovanie hexavalentnou vakcínou?

Laura:

Mám 6-mesačného syna, ktorý má za sebou očkovanie hexou a prevenarom (3. a 5. mesiac). Ešte by mal ísť v 11. mesiaci, ale rozmýšľam ho už nedať očkovať. Načo je potrebné 3x očkovať? Čítala som, že už po druhom očkovaní má imunitu na 95% a po tretom na 98%. Nestačí aj 95% a nevystavovať dieťa zbytočnej vakcinácii? Dosť sa obávam o pridaných adjuvantoch, ktoré môžu vyvolať alergie, autoimúnne choroby, cukrovku, hyperaktivitu atď. Je pravda, že vo Francúzsku zakázali očkovanie na Hepatitídu B lebo spôsobila školákom sklerózu multiplex? A my sme ju pridali do Hexavakcíny! A ešte ma zaujíma, či je pravda, že dieťa do 6. mesiacov nemá vytvotený akýsi filter a preto mu škodliviny z vakcín prenikajú do mozgu. Nieje lepšie očkovať dieťa až po druhom roku lebo do vtedy sa mu vyvíja mozog a imunitný systém a nemalo by sa do toho zasahovať? Veď aj v Číne sa očkuje až po 2. rokoch a v okolitých štátoch je očkovanie dobrovolné a keď dieťa ide do škôlky má mať nejaké očkovania. Toto všetko sa pýtam aj preto lebo manželova dcéra v 6. rokoch dostala pol roka po očkovaní na DTP cukrovku. Nikto v ich rodine cukrovku nemá.

MUDr. Pavol Šimurka:

Široká škála problematiky v očkovaní, nedá sa odpovedať v jednej odpovedi. Je to na rozhovor, môžem odpovedať telefonicky. Odpoveď v krátkosti: Po dvoch očkovaniach je síce imunita vysoká, ale aj rýchlo klesajú protilátky, po určitom čase sa neudrží dostatočná hladina na ochranu. 3. očkovanie je tzv. “booster”, čiže posilňovacia dávka, ktorá na základe imunologických pravidiel výrazne zvýši hladinu už existujúcich protilátok, ale aj posilní imunitnú pamäť a ochranná hladina sa udrží dlhodobo. Otázka pridaných adjuvantov je celou kapitolou a je jednou z najčastejších tém v našich odpovediach v diskusii. Je pravda, že v minulosti bola otázka sclerosis multiplex a očkovania hepatitídy B témou vo Francúzsku v predvolebnej kampani, zneužila sa a viedla aj k súdnym sporom, mala za následok zníženú zaočkovanosť proti hepatitíde B. Viedlo to zároveň k realizácii kontrolných zaslepených štúdií u detí vo Francúzsku, ktoré nedokázali, že očkovanie proti hepatitíde B má nejaký súvis s rozvojom sclerosis multiplex (Mikaeloff Y, et al. Arch Pediatr Adolesc Med 2007;161:1176 – 1182 a Neurology, 2009;72:51-53). Podobné štúdie boli aj iných krajinách. Očkovanie proti hepatitíde B je v základných očkovaniach aj vo väčšine vyspelých krajín (všade, kde je hepatitída B rizikom), očkuje sa viac ako 30 rokov, bezpečnostný profil je jasne potvrdený. Všeobecne očkovať je potrebné čo najskôr, lebo deti sú ťažkým ochorením, resp. úmrtím z ohrozené najviac v prvom roku života. Je dokázané, že imunitná odpoveď na očkovanie je dostatočná na zabezpečenie ochrany už po 1. mesiaci života, preto je praxou, že v niektorých krajinách sa začína očkovať po 6. týždňoch života, vo väčšine po 8. týždňoch, u nás po 9. týždňoch života. Je to preto, že práve po tomto období začína byť nedostatočná ochrana protilátkami od matky, ktoré sú postupne vo významnom poklese a dieťa zároveň nemá dostatočne vyvinuté vlastné protilátky. Keď sa napríklad robila analýza úmrtí detí do 5 rokov života na pneumokokové meningitídy a sepsy na Slovensku v rokoch 2001-2003, tak sa zistilo, že všetky úmrtia (36 % z chorých) boli do veku 15-mesiacov, neskôr od 15-mesiacov do 5 rokov deti prežili (aj keď niektoré s následkami). Ochrana je najdôležitejšia v prvom roku života, preto sa aj očkuje tak skoro. Možnosť očkovania po 2 rokoch v niektorých krajinách (napr. Japonsko) je to uzákonená, ale v praxi sa 90% detí očkuje v termínoch ako u nás. Téma cukrovky bola už v odpovediach opakovane preberaná – môžeme ich pridať k odpovedi – ak je potrebné viac, tak navrhujem osobný hovor.