Je pravda, že v Anglicku sa očkuje tromi dávkami hexavakcíny a bez booster dávky?

Denisa:

Je pravda, že v Anglicku sa očkuje tromi dávkami hexavakcíny a to v 2., 3., 4. mesiaci a bez booster dávky? Čítala som, že takéto očkovanie nie je dostatočné a vlastne 1. dávka, čo dostanú deti v 2. mesiaci sa vlastne nepočíta, lebo imunitný systém dieťaťa nie je vyvinutý a Anglické deti z toho dôvodu majú podstatne menej protilátok ako iné deti, kde sa používa iná schéma. Je to pravda? V podstate, dá sa to porovnať, keď moje dieťa je očkované v 3. a 5. mesiaci a nedostalo by booster v 12. mesiaci, tak má tie isté alebo veľmi podobné hladiny protilátok ako deti v Anglicku, ktoré vlastne majú tiež len 2 platné očkovania, keďže tá 1. dávka sa nepočíta. Snáď som to zrozumiteľne napísala.

MUDr. Ingrid Urbančíková, MPH:

Anglicko má inú schému očkovania ako my, ale hlavne používa iné vakcíny. Oni neočkujú hexavakcínou, pretože neočkujú proti hepatitíde B. Majú vakcínu proti DTP, IPV a Hib. Pričom proti Hib (hemofilom skupiny b) napríklad očkujú až 4 dávkami, popritom očkujú proti meningokokom skupiny C, čo u nás vôbec nemáme. No jednoducho majú úplne iné očkovacie schémy , aj iné očkovacie látky. Každá z týchto schém má svoje výhody aj nevýhody, čo sa týka imunogenicity, reaktogenicity, účinnosti a podobne. Je zaujímavé, že každý štát si chráni svoju schému a pokladá ju za najlepšiu. Snaha o zlúčenie aspoň európskych schém údajne bola, ale v súčasnosti je prakticky nerealizovateľná. Nielen z odborných ale aj finančných, a určite alebo možno aj lobistických dôvodov. Čo ja viem v dnešnej bláznivej dobe? Čo je ale najdôležitejšie, pre každú vakcínu platia iné odporúčacie schémy podľa výsledkov jednotlivých štúdii. My sa skôr môžeme porovnávať s krajinami, kde používajú hexavakcínu, čiže očkovanie vo Veľkej Británii nie je veľmi porovnateľné pre nás. Ale napríklad v Čechách očkujú hexavakcínou, avšak v 4 dávkach, teda v intervale 3.,4.,5. mesiac a potom 4.dávka medzi 12.-18.mesiacom. Či je lepšie očkovať 3 alebo 4 dávkami a či je vhodné začínať očkovanie tak skoro alebo ešte skôr alebo naopak neskôr, o tom by sa dalo diskutovať dlhé hodiny. Mne ako infektológovi nedá o tom rozmýšľať aj inak. Malé deti ohrozuje prvé mesiace života v našich štátoch čierny kašeľ, hemofilové a pneumokokové infekcie, ostatné choroby podstatne menej (záškrt, tetanus, poliomyelitída a hepatitída B), každá choroba z iných dôvodov pochopiteľne. Riziko akvirácie týchto ochorení stúpa neskôr vekom, a to aj v dôsledku životného štýlu, cestovania a podobne. Podávanie 1.dávky vakcín tak skoro , teda v 2.mesiaci ( zvyčajne od 6 týždňov veku)má výhody v tom, že už po 2.dávke (o cca 1-2 mesiace) sa začínajú dostatočne tvoriť protilátky a nastupuje imunitná odpoveď, čiže deti by mali byť teoreticky aj prakticky skôr chránené. Prvá dávka je všeobecne málo imunogénna a už vôbec nie dlhotrvajúco, či je podaná v 2. alebo 3.mesiaci , to je skoro jedno. Takže asi ste túto informáciu zachytili a na základe toho ste začali uvažovať o možných súvislostiach. Avšak Vaša úvaha nie je celkom správna, pretože ďalšie dávky sú potrebné, pretože aj napriek vzostupu protilátok po 2.dávke, tie postupne tiež klesajú a až tie ďalšie dávky indukujú dostatočnú a dlhšie trvajúcu odpoveď. Sú to údaje z výsledkov štúdii a výskumov, nie moje názory ani domnienky. Ale čo je najdôležitejšie, za základné, teda kompletné očkovanie sa považuje dodržanie predpísaných počtov dávok konkrétnej vakcíny podľa národnej schémy. Takže Vaše dieťatko by nemalo kompletné základné očkovanie, keby ste mu nedali 3.dávku a tak by sa považovalo za nekompletne očkované, t.j. napríklad pri poranení a znečistení rany by sa úplne inak pristupovalo pri posudzovaní profylaxie proti tetanu alebo aj proti hepatitíde B. Takže nie je to dobrý nápad, nič to nerieši, skôr do budúcna komplikuje. Dúfam, že som to aj ja napísala zrozumiteľne. Ak nie, tak sa pýtajte.