Prečo sa prestalo očkovať Hexavacom a nahradil ho Infanrix hexa?

Viera:

Prečo sa prestalo očkovať Hexavacom a nahradil ho Infanrix hexa? Ako dlho bol Hexavac u nás používaný? Je to z dôvodu, lebo hepatitída B v ňom obsahovala 5 mikrogramov a nie 10 ako je teraz v hexe a tým pádom je očkovanie neúčinné alebo málo účinné? A tie deti, čo ho dostali sú málo chránené? Je možné doočkovať dcéru hexou alebo niečim bez hepatitídy B v 2. rokoch? 1. dávku hexy dostala v 3. mesiaci, 2. dávku v 5. mesiaci a 3. dávku jej chcem odloziť až na 2. ročník. V podstate je aj tak stále chorá, už má 15-mesiacov, tak čo sa stane, ak sa zaočkuje na 2. narodeniny? Môže byť až takýto odstup od 2. dávky? Ďalšia otázočka je ohľadne dojčenia a očkovania, lebo som čítala, že dojčenie je na škodu, ale teraz neviem presne, či v prípade živých alebo neživých očkovaní teda niečo v tom zmysle, že sa protilátky matky bijú s protilátkami dieťaťa a môže vznikať autoimunita. Viete mi niečo k tomu povedať?

Prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc.:

Hexavac bol na Slovensku používaný približne 3/4 roka – v roku 2002. Následne bol z použitia stiahnutý pretože jeho jedna zložka (proti hepatitíde B) v použitom množstve 5 mikrogramov nedosahovala hranicu určenej imunitnej sérokonverzie 95% – bola tesne pod touto hladinou. Medzinárodné údaje zatiaľ svedčia o dostatočnej imunitnej ochrane takto zaočkovaných detí a nie je objektíneho dôvodu podávať tzv. posilňovaciu (booster) dávku, ktorou by mohol byť napríklad Engerix B. Na druhej strane jeho podanie s istotou nemôže poškodiť a s istotou navodí stav dlhodobej (až trvalej) imunity. Odstup je taký dlhý, že nehrá už negatívnu roľu a bolo by možné túto dávku podať – samozrejme s plnou úhradou rodičmi, pretože sa nejedná o povinné preočkovanie. No a k tretej otázke: Kojenie nie je prekážkou žiadneho očkovania. V minulosti – v dobe používania živej vakcíny proti detskej infekčnej obrne (polio) vo forme kvapiek bolo zistené, že materské mlieko svojimi protilátkami môže znižovať účinnosť tohto očkovania – nie však do úrovne ktorá by znamenala jeho neúčinnosť. O tom, že by sa proti látky materského mlieka mohli “pobiť” s protilátkami dieťaťa – až do prejavov imunity je nezmyselná predstava “krčmového bitkára” o imunofyziológii. Je obdivuhodné, aké “brčkavé konštrukcie” môžu vzniknúť v hlavách ľudí ktorých cieľom je “dokázať” škodlivosť očkovania. Celé zloženie materského mlieka – nielen jeho protilátok smeruje k optimalizácii obranných reakcií kojeného dieťaťa, ktorú dokonca nenarušuje ani “rizikové” správanie sa kojacej matky.