Ako je to s bezpečnosťou MMR vakcíny?

Oľga:

Chcem sa opýtať, prečo musím dať dieťa zaočkovať MMR vakcínou, keď sa to neskôr opakuje aj v 13. roku? Čo v dospelosti? Prečo už dospelého človeka netreba očkovať? Pritom je jasné, že už protilátky nemá. Prečo si nemôžu deti tými neškodnými detskými chorobami prejsť a mať na to imunitu celý život? Moju malú by mali MMR vakcínou očkovať v júli, potiahnem to do augusta alebo to odložím na neurčito. Mám krásne zdravé dieťatko, preto nechcem aby sa jej stalo čo s chlapčekom mojej známej, ktorej po MMR vakcíne prestal synček rozprávať a nerozpráva dodnes a to má už takmer 5 rokov.

MUDr. Ingrid Urbančíková:

MMR vakcína obsahuje živé oslabené vírusy proti osýpkam, mumpsu, ružienke. Podáva sa v dvoch dávkach, aj keď účinnosť vakcíny je pomerne vysoká už po prvej dávke, avšak druhá dávka v 11. roku je tzv. vychytávacia, teda má “zachytiť a posilniť imunitnú odpoveď” tých, u ktorých sa z rôznych dôvodov nemusela vytvoriť dostatočná imunologická pamäť po prvej dávke. Imunita nespočíva iba v pretrvávaní protilátok, tie klesajú aj po prekonanom ochorení, nielen po vakcínach. Imunita spočíva v pretrvávaní pamäťových buniek a iných zložitých imunitných mechanizmoch. Teoreticky aj prakticky podľa výsledkov sledovania imunogenicity a účinnosti vakcín v štúdiách stačia dve dávky vakcíny, aj keď intervaly medzi nimi sú stále predmetom skúmania a diskusií na vedeckých fórach. A rovnako aj záver, že v dospelosti nie je potrebné podávať ďalšiu dávku je výsledkom dlhoročných sledovaní od zavedenia vakcín do očkovacích programov. Tieto odporúčania sa podľa výsledkov výskumov stále upravujú a potom sa vydávajú vo forme medzinárodných postupov očkovania.

Nazvať tieto ochorenia ako neškodné detské choroby je veľmi odvážne, odporúčam Vám prečítať si o týchto ochoreniach, o komplikáciách ako aj o následkoch. Som detský infektológ a mala som možnosť zažiť koncom deväťdesiatych rokov epidémiu osýpok u malých neočkovaných detí, pričom 50% detí malo ťažký zápal pľúc, 2 deti žiaľ zomreli (aj v dnešnej dobe modernej medicíny!) a šíreniu infekcie sa zabránilo iba očkovaním už od 6. mesiaca veku, pretože ochorenie logicky vypuklo u detí pod 15-tym mesiacom veku (kedy sa podáva 1. dávka). Vtedy ochoreli aj niekoľkí dospelí, ktorí neprekonali ochorenie v detstve a nestihli byť očkovaní, keď sa začínalo s očkovaním.

Je mi vždy veľmi ľúto všetkých rodičov, ktorí majú choré deti. Z vlastnej praxe v ambulancii pre očkovanie rizikových detí však viem, že príčina sa zvyčajne nájde niekde inde, nielen na 100% v očkovaní. Po dôkladnom preštudovaní všetkej dokumentácie, doplňujúcich vyšetreniach sme prišli mnohokrát k úplne inému záveru pri vysvetlení neurologických alebo iných ťažkostí. Mnohé syndrómy (nielen dedičné, ale aj metabolické a iné) sa prejavujú práve v druhom roku života, bez ohľadu na akékoľvek vonkajšie podnety.Rodičia sa s tým nevedia zmieriť, pretože dieťatko sa narodí ako zdravé, vyvíja sa normálne a potom príde zlom – avšak tieto syndrómy sa žiaľ takto prejavujú. V tej neistote a strachu o vlastné dieťa je najjednoduchšie sa nafixovať v svojej mysli na niečo hmatateľné, jednoduché, akým je podanie vakcíny. Ak by to naozaj spôsobilo iba podanie živých, ale oslabených, nevirulentných vírusov vo vakcíne. Potom logicky, čo by vyvolali tieto tri ochorenia, keby organizmus bojoval s množstvom živých vírusov niekoľko dní. Rozhodne však netreba podceňovať ani možné nežiadúce vedľajšie reakcie po očkovaní. V každom prípade, ak Vaša známa je ubezpečená o tom, že vakcína spôsobila problémy u dieťatka je to potrebné prešetriť a vylúčiť všetky iné možné príčiny. Zároveň je povinnosťou očkujúceho lekára hlásiť tento prípad na Regionálny úrad verejného zdravotníctva a Štátny ústav kontroly liečiv ako nežiadúci účinok vakcíny.