Dokedy po podaní vakcíny sa vytvárajú v tele protilátky a ako je to s miešaním očkovania MMR a hexavakcíny? Som chránená, keď som narodená v roku 1975 a očkovaná len jednou dávkou?

Sylvia:

Dobrý deň, ešte by som k mojej predošlej otázke ohľadom podania mmr vakcíny počas nedokončeného procesu očkovania hexou dodala otázku. Do akého času (v týždňoch, mesiacoch) sa vytvárajú protilátky v tele po podaní druhej dávky hexavakcíny? Prečo je podanie tretej dávky určené práve najskôr až po šiestich mesiacoch, s čím to súvisí v tom procesu tvorby protilátok? Aký nastáva v tele proces, ak sa začne miešať tvorba protilátok z neživej hexavakcíny s tvorbou protilátok zo živej mmr vakcíny? Ak by sa napr. po mmr po 2 – 4 týždňoch podala opäť hexa? Tvorba protilátok po mmr ešte po 2 týždňoch stále prebieha (zaujíma ma to z medicínskeho hľadiska, pretože sa to v praxi moc nerobí, teda nie, čo umožňuje príbalový leták). A ešte otázka iná ohľadom mmr. Ak som bola očkovaná istotne jednou dávkou ja (som narodená 1975), akú dlhú dobu (prosím uviesť cca v rokoch podľa štatistík) som bola asi chránená? Po cca 40 rokoch asi už nie som chránená však? Od kedy sa u nás, prosím, zaviedlo očkovanie 2 dávkami? Som čítala, že po 1980 r., ale iba deti narodené po tomto roku (je to správne?), teda som asi druhú dávku nedostala. Je druhá dávka na to, aby predĺžila dobu ochrany daného jedinca? Alebo sa aplikuje paušálne ako istota, lebo je vždy pravdepodobnosť, že niektorí jedinci si protilátky nevytvorili? Ďakujem pekne.

MUDr. Pavol Šimurka, PhD.:

Dobrý deň, tak ešte raz, otázok je dosť, ste zdravo zvedavá, neviem ale, či svojou odpoveďou nepodnietim ešte väčšiu. Očkovanie hexavakcínou (neživou) a MMR nemá nič spoločné s ovplyvňovaním imunitnej odpovede navzájom. Protilátky po prvom očkovaní sa vytvárajú za 1 – 2 týždne, hladina však nie je dostatočná a dieťa nemusí byť chránené (neživé vakcíny), úlohou je vytvorenie tzv. pamäťových buniek. Ich zásluhou po druhom očkovaní imunitná reakcia je aj do 24 hodín s omnoho vyššou hladinou protilátok, ktoré sú už ochranné, postupne však klesajú, preto sa očkuje opäť po 6 mesiacoch, čo vyvolá robustnú odpovď v tvorbe protilátok a ochranná hladina je dlhodobá, roky. Neskôr sa niektoré ochorenia preočkovávajú. Niektoré netreba (žltačka typu B), lebo po kontakte s vírusom sa rýchlo tvoria protilátky a ochorenie sa nevyvinie, lebo vírus sa v inkubačnej dobe zničí. Pri očkovaní živou vakcínou môže byť ochrana pred ochorením, ako keby jedinec ochorenie prekonal, niekedy až doživotná, zvyčajne veľa rokov, resp. desaťročia. Aj pri ochorení neskôr je priebeh relatívne ľahký bez komplikácií. Ak ste narodená v roku 1975, tak ste očkovaná jednou vakcínou, v tom období to bola termolabilná vakcína, jej ochranný účinok nie je istý, môžete byť chránená, aj nemusíte, celospoločensky očkovanie bolo významne prospešné. Vyšetrenia imunity v takomto prípade sa nerobia, ak chcete mať istotu ochrany, tak sa musíte zaočkovať znovu. Druhé očkovanie sa robí z dôvodov, ktoré udávate. Časť jedincov (2 – 5 %) nereaguje na podanie vakcíny imunitnou odpoveďou z rôznych zväčša prechodných dôvodov, vakcína pri ceste od výrobcu po podanie mohla byť znehodnotená napr. nedodržaním chladového reťazca, dávka zvýši stupeň ochrany, ktorý môže byť dôležitý napríklad u detí s oslabením a nedostatkom imunity. Pri niektorých povolaniach a v určitých situáciách – podanie vakcíny z epidemiologických dôvodov medzi 6 až 12 mesiacmi života a i. – sa podáva ešte 3. dávka.