Ako dlho po očkovaní sú deti chránené?

Miroslava:

Ako dlho budú deti chránené voči ochoreniam, proti ktorým boli očkované? Na základe čoho sa dá určiť, na akú dobu zabezpečí dieťaťu očkovanie imunitu? Nevystavujem deti riziku, že sa im tieto “detské choroby” objavia neskôr v dospelosti, kedy by mohli mať vážny priebeh? Podobne ako je to aj s ovčími kiahňami. Ja som ako dieťa prekonala rubeolu aj mumps a nemala som s tým žiadne problémy. Keď boli deti voči týmto chorobám teraz zaočkované, nemôžu tieto ochorenia dostať ako dospelé?

Prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc.:

Už v bývalom Československu sa od zavedenia pravidelného očkovania koncom 50-tych rokov 20. storočia robili tzv. imunologické prehľady. Skúmal sa stav ochrany očkovaním cestou pravidelného odberu krvi na protilátky u širokej vzorky zaočkovaných detí, v stanovených intervaloch. Okrem toho sa samozrejme sledoval aj výskyt infekčných ochorení, proti ktorým bolo zavedené očkovanie. Za roky týchto sledovaní a aj v súlade s celým radom podobných štúdií prakticky vo všetkých štátoch sveta sa dá s prakticky istotou povedať, že očkovanie zanecháva stav dlhodobej ochrany – nielen v detskom veku, ale do dlhodobej dospelosti.

Je to však tvrdenie, ktorým Vás neuspokojím, pretože je všeobecné. Platí však s viac ako 95% istotou, že ochrana proti mumpsu, rubeole, osýpkam (MMR vakcína) je na celý život. Podobne je to so záškrtom – tam je ochrana trvalá a podieľa sa na naj aj skutočnosť, že sa vďaka očkovaniu táto choroba u nás nevyskytuje. Ale pozor – v štátoch bývalého Sovietskeho zväzu sa v 90-tych rokoch očkovať proti záškrtu prechodne prestalo a výsledok bol desiatky tisíc chorých, koľko mŕtvych, nevieme. To je to „Di“ z trojvakcíny. Očkovanie proti tetanu („Te“) bolo pôvodne zavedené ako prevencia tetanu novorodencov, ktorý ohrozoval deti po narodení. Teda, ochrana sa dotýkala tehotných žien – bola dlhodobá. Dnes sa však odporúča u dospelých preočkovanie Te každých 15 rokov – na „posilnenie“ imunitnej pamäti. Tetanus je stále neliečiteľná smrteľná choroba a jedinou ochranou je očkovanie. Zmenila sa aj situácia v imunite proti čiernemu kašľu (pertussis – „Per“): Ochorenie zanecháva prakticky trvalú imunitu (bohužiaľ, často trvalé následky). Pôvodná očkovacia látka obsahujúca celý bacil pertussis (Pw – tzv. celobunková s obsahom  3000 antigénov) mala vysoké percento poočkovacích reakcií (bolesť, začervenanie, horúčky atď.). Imunita po nej „držala“ okolo 15 rokov. Vakcína však bola zmenená za novú – bezbunkovú (Pa), obsahujúcu dva až päť antigénov. Imunita po nej je vysoká, reakcie takmer žiadne, avšak – ako sa ukazuje na objavení sa prípadov čierneho kašľa u mladistvých a mladých dospelých – trvá okolo 7-10 rokov. Preto bola v očkovacom kalendári k trojvakcíne v 13. roku pridaná aj zložka pertussis (Pa). Toľko k DiTePer.

Očkovanie proti hepatitíde B dokázateľne vyvoláva celoživotnú imunitu a nie je potrebné dávať posilňovaciu (booster) dávku. Podobne je to aj pri nepovinnej hepatitíde A.

Očkovanie proti invazívnym hemofilovým (Hib) a pneumokokovým infekciám (PCV7 a PCV13) chráni pred smrteľnými invazívnymi ochoreniami hlavne deti do 5 rokov, ktoré sú najohrozenejšie (nemajú proti týmto mikróbom schopnosť vytvárať prirodzenú imunitu). Ako sa však ukazuje táto ochrana je u oboch vakcín dlhodobá a naviac – proti očkovanie proti pneumokokom u dojčiat znížilo úmrtnosť starších ľudí (nad 60 r.) na pneumokokové nákazy o viac ako polovicu (vplyv kolektívnej imunity).

Očkovanie proti detskej obrne má trvalý ochranný efekt. Ukázalo sa však, že pri očkovaní živými oslabenými vírusmi (pomocou kvapiek do úst OPV) ohrozuje približne jedno dieťa z milióna očkovaných tzv. postvakcinačnou obrnou. Preto bola vymenená za mŕtvu (úplne bezpečnú vakcínu IPV) a podáva sa v kombinovaných vakcínach s trvalým účinkom. Nepovinné očkovanie proti ovčím kiahňam (varicella) zanecháva prakticky trvalú imunitu.

Suma – sumárum komplexné očkovanie detí s preočkovaním proti tetanu a pertussis zaisťuje komplexnú ochranu na celý život. Naopak, v súčasnej dobe – keď sú zaočkované (chránené) prakticky všetky deti, tie neočkované sa s chorobou v detskom veku nemusia stretnúť a postihne ich to v dospelosti (napríklad mumps), a v zahraničí ( áškrt, polio, hepatitídy, ai.).