Očkovanie všeobecne

Ako je to s bezpečnosťou vakcín a prevzatím zodpovednosti za prípadné poškodenia zdravia očkovaním?

Michal:

Predpokladám, že môžem vyvíjať len liek na chorobu, ktorá už existuje, čiže môžem jeho účinnosť s niečím porovnať. Ako je potom možné, že firma Baxter si v auguste myslím 2008 nechala patentovať liek proti vtáčej chrípke, o ktorej sa začalo hovoriť až v apríli 2009. Kedy a na kom (čom) vykonala tie zložité a drahé výskumy? Keď sú tie vakcíny také bezpečné, prečo potom farmaceutické koncerny vyrábajúce vakcíny odmietajú prevziať zodpovednosť, za prípadné poškodenia zdravia zapríčinené očkovaním? Ako je možné, že vakcíny obsahujú okrem zárodkov chorôb vypestovaných z mŕtvych nevyliahnutých kureniec, z opičích vnútorností a z podobných lahôdok, obsahujú ešte tiomerzal, hliník, formaldehyd, čo sú všetko jedy poškodzujúce nervovú sústavu a mozog. Vážne mi chcete nahovoriť, že prostredie v ktorom žijeme je plné mikrozabijakov, ktorí len čakajú, aby sa na nás vrhli. Každý z nás má len v hrubom čreve vyše 6 miliárd rôznych baktérií. Nie menej ich bude v pľúcach, na slizniciach, na pokožke. Mnohé z nich dnešná “moderná“ veda ani nepozná. Ak by boli naozaj takí predátori, ako sa nás snaží presvedčiť moderná veda, už by tu nikto z nás nebol. Boli tu oveľa skôr ako ľudia a ich schopnosť množenia a rezistencie je nepredstaviteľná. Okrem iného vidí sa mi rozumnejšia teória Beauchampa, či Wirchova, ktorí hovorili, že každý druh baktérií potrebuje pre svoj rast určité pre ne špecifické prostredie so zodpovedajúcim PH. Ak sa dostanú do prostredia s iným PH toto ich zahubí. Preto aj ľudský organizmus so svojim ideálnym PH hostí len organizmy, ktoré s ním žijú v simbióze a toto prostredie zabíja organizmy, ktoré sú telu nepriateľské. Ak však PH organizmu vychýlime do kyslej, či zásaditej nerovnováhy (stresom, nesprávnou výživou, fyzickým vyčerpaním, prípadne ich kombináciou), vytvoríme živnú pôdu pre ne a začnú sa množiť a šarapatiť. Pri vrátení PH do normálu sú “nepriateľské” baktérie, či organizmy usmrtené a je nastolená rovnováha. To, že baktérie nie sú pôvodcami chorôb, ale len jej sekundárnym príznakom dokázal napríklad 74-ročný prof. Max Petenkoff, a tiež Wirchov. Prvý si nechal od pána Kocha doručiť kultúru cholery a 7.10.1892 ju pred svojimi kolegami vypil. Miesto ukrutnej smrti mal však len 4 dni hnačku. Wirchov urobil to isté s kultúrou tuberkulózy a tiež sa mu nič nestalo. No a za všetko hovorí výrok. L.Pasteura, ktorý na smrteľnej posteli priznal "Antoine Beauchamp mal pravdu. Dôležitý je terén."

 

MUDr. Pavol Šimurka, PhD.:

1. Firma Baxter - ak si dala patentovať liek proti vtáčej chrípke v roku 2008, tak to bolo po rokoch poznania a sledovania vtáčej chrípky (viď www.vtaciachrípka.sk). Asi ste myslel "prasaciu" chrípku. K tomu môžem informovať, že WHO sleduje potenciálne pandemické vírusy, ako aj výrobcovia vakcín testujú vakcíny s rôznymi kombináciami chrípkových vírusov, aby boli schopní vyrobiť očkovaciu látku v prípade potreby. Vami spomínaný patent sa týka novej technológie výroby chrípkových vakcín na bunkových kultúrach a táto technológia bola skúšaná na celej rade chrípkových vírusov, aj zvieracích, ktoré spôsobili už niekedy predtým ľudské nákazy (napr. H9N2,H7N7...a pod.). Firmy majú registrované viaceré vakcíny s možnými kombináciami, jedná sa o tzv. technické registrácie, teda pokiaľ by vypukla pandémia, vyvolaná niektorou z týchto kombinácii, tak môžu začať vakcínu promptne vyrábať. Na tom nie je nič nové, to je zaužívaný dlhoročný mechanizmus. Možných kombinácii je totiž veľa, je známych 13 hemaglutinínov a 9 neuraminidáz a ešte rôzne zvieracie vírusy, ktoré spôsobujú infekcie u ľudí. Takže aj Vami spomínaný patent nebol ničím prevratným, takýchto registrácii je množstvo a na rôzne kombinácie vírusov. Takže bola tam medzi inými aj vakcína proti chrípke vyvolanej typom A H1N1. Čo sa týka bezpečnosti vakcín a prevzatia zodpovednosti za prípadné poškodenie zdravia očkovaním - je to opäť široká otázka. Vakcíny sú biologicky aktívne látky, ktoré svojim účinkom vyvolávajú imunitnú odpoveď ako by ju vyvolalo infekčné ochorenie. Avšak prekonať infekčné ochorenie (tetanus, záškrt, čierny kašeľ v dojčenskom veku, invazívnu pneumokokovú alebo meningokokovú infekciu sú život ohrozujúce stavy, pri iných ochoreniach sú známe pomery (osýpky - jeden zo 100 chorých ťažký zápal pľúc s následkami, 1 z 1000 zomrie)...atď....je absolútne rozdielne svojim priebehom aj dôsledkami, aj prenesením ochorenia na iných - ako je poškodenie pri celo populačnom očkovaní. Ak dieťa nie je očkované proti niektorým ochoreniam, tak môže ochorieť kedykoľvek neskôr. Málokde na svete je tak čisté prostredie z pohľadu výskytu infekčných ochorení ako je na Slovensku. Ak niekto neočkovaný na osýpky bude cestovať po svete, tak ich časom dostane (napríklad teraz problém v Anglicku). Podobne mumps (veľká časť mužov ostane neplodná). Pohľad na vedľajšie účinky očkovania je tiež iný po spoznaní celoživotných rizík prekonania infekčných ochorení v prípade neočkovania. Súčasti pridané do vakcíny - adjuvancia - sú z rozličných dôvodov: ako stabilizátory, látky zosilňujúce imunitnú odpoveď (potom môžeme dať do vakcíny menej antigénu), nachádzajú sa stopové prímesi, bez ktorých by zložitá technologická výroba nebola možná. Jednoznačným trendom v súčasnej vakcinológii je snaha minimalizovať prípadnú reaktogenitu a zvýšiť bezpečnosť používaných vakcín používaním minima rôznych technologických prísad vo vakcínach. Je pravda, že v tele je ohromné množstvo baktérií s ktorými žijeme, ktoré nás chránia, sú "probiotikami", nepustia cudzieho medzi seba. Ale sú miesta v tele, ktoré sú absolútne bez baktérií, sú sterilné - napríklad krv alebo mozgomiešny mok (aj moč v tele). Ak sa do takého prostredia dostane baktéria, ak ju imunitný systém nezničí a ona sa rozmnoží, tak môže sa rozvinúť životunebezpečné ochorenie ("otrava krvi"- sepsa, hnisavý zápal mozgových blán a i.). Na ochranu proti takejto situácii je práve viacero očkovaní. Tie prípady s expozíciou baktérií u klasikov mikrobiológie majú jeden háčik - sú jednorazové. Keby to urobili stokrát, tak výsledok je iný. V praktickom živote býva podobná expozícia viac ako stokrát a ochranné bariéry občas zlyhajú.

 

Nenašli ste na webe odpoveď na svoju otázku?

Napíšte nám svoju otázku a poraďte sa s odborníkom!

Captcha

Viac informácií o nahlásení nežiaducich účinkov nájdete tu.

Poslať článok priateľovi