Do akého veku dieťaťa predstavujú očkované choroby smrteľné riziko?

Katarína:

Stojíme pred otázkou očkovania (máme 4. mesačnú dcéru), ale mnohé články a negatívne skúsenosti rodičov z nášho okolia nás odrádzajú, preto uvažujeme aspoň o posunutí termínu. Chcela by som sa opýtať, či je možné, že starší organizmus (napr. od veku 2 rokov) znesie prípadné negatívne účinky vakcíny ľahšie ako napr. 4-mesačný (podľa niektorých článkov sa napr. v Japonsku očkuje od 2 rokov, pre dozrievanie CNS). Chápeme, že u nás sa očkuje kvôli ochrane dieťaťa skôr, ale riziko nežiaducich účinkov sa nám vidí rovnaké ako riziko nakazenia danými chorobami. Preto sa nám zdá posunutie termínu očkovania ako vhodný kompromis. Ďalej by som sa chcela opýtať, do akého veku dieťaťa predstavujú očkované choroby smrteľné riziko, resp. veľkú pravdepodobnosť poškodenia zdravia – nie je už imunita staršieho dieťaťa pri vhodnej liečbe schopná chorobu prekonať aj bez očkovania ? V prípade, žeby sme dieťa zaočkovali neskôr, bude mať z neho rovnaký benefit, alebo budú už jeho účinky slabšie ? Ak by sme sa rozhodli očkovať len proti niektorým chorobám, ktoré z nich majú aj samostatnú vakcínu?

MUDr. Ingrid Urbančíková, MPH:

Pokúsim sa rozdeliť svoju odpoveď na jednotlivé časti.

1) Jednotlivé vakcíny sú určené pre malé deti, teda sú vyrobené tak, aby boli pre nich imunogénne a účinné. Očkovanie je nastavené na príslušný vek z viacerých dôvodov, tak napríklad proti vzdušným infekciám (hemofilové, pneumokokové infekcie a pertussis) sa odporúča očkovanie práve od veku 6 týždňov preto, že u malých detí prebiehajú dané infekcie s mnohými komplikáciami a ich fyziologicky dozrievajúci imunitný systém si nevie sám poradiť s mnohými typmi baktérií a vírusov. Vakcíny sú prispôsobené práve nezrelému imunitnému systému dieťaťa a vďaka ich zloženiu vedia vakcíny imunitnú odpoveď stimulovať, vrátane imunitnej pamäte. Po prekonaní mnohých baktériových infekcií totiž nevzniká dlhodobá ochrana, preto môžeme ochorieť opakovane. Napríklad pneumokokovú meningitídu alebo zápal pľúc môžete mať opakovane a aj v dospelom veku. Očkovanie je prevenciou, presne takou istou, ako iné preventívne opatrenia. Dopredu síce nevieme, či nám ich bude treba, a tiež nevieme, či tieto opatrenia budú stačiť na zabránenie nejakej choroby, ale predsa máme snahu odstrániť rizikové faktory.

2) Ak sa pozrieme na jednotlivé očkovania, tak nájdeme vysvetlenia, prečo sa očkujú malé deti. Napríklad očkovanie proti tetanu sa odporúča do veku 1 roka, pretože vtedy začína už dieťa samo chodiť, hrá sa vonku so zvieratami a podobne. Teda vo veku 1 roka je vhodné, aby malo základnú schému očkovania proti tetanu – čiže 3 dávky, pretože inak sa považuje za neimúnneho jedinca a pri znečistenom poranení stúpa riziko infekcie baktériami tetanu, pričom aj samotný liečebný postup pozostáva z podávania špecifického séra (protilátok) ako aj zrýchleného očkovania (podávania vakcín), pokiaľ je jedinec nekompletne očkovaný. Teda, ak nebude Vaše 1-2 ročné dieťa proti tetanu očkované, tak pri vonkajšom poranení na to musíte upozorniť, lebo pri rozvinutom tetane sa už pacientovi spravidla nedá pomôcť a zachrániť život. Očkovanie proti záškrtu je dôležité z dôvodu, že v populácii stále cirkulujú aj tzv. toxigénne kmene baktérii. Pre vysokú zaočkovanosť populácie sa záškrt s typickým klinickým obrazom u nás nevyskytuje. Sem-tam sú hlásené ojedinelé prípady ochorenia, a to aj v susedných európskych krajinách. Poliomyelitídu tiež netreba podceňovať, aj keď sa u nás nevyskytuje desiatky rokov, pretože len pred rokom bola epidémia v Tadžikistane, ale aj v Číne a pri dnešnej migrácii sa môže doniesť aj k nám. Očkovanie proti hepatitíde B by sa teoreticky mohlo posunúť na neskôr, pretože riziko nákazy je u malých zdravých detí skôr teoretické, ale aj to neviete určite, či sa nepichne na pieskovisku nejakou odhodenou kontaminovanou ihlou, pretože vírusy hepatitídy typu B prežívajú v zaschnutej krvi veľmi dlho. Takže z toho pohľadu – ak sa nedostane Vaše dieťa s ničím rizikovým do kontaktu, tak má teoretickú možnosť byť očkované aj neskôr a nič sa nedeje. Alebo aj v prípade, že prekoná niektoré infekčné ochorenia bez ťažkostí. Na rozdiel od baktériových infekcií, niektoré vírusové infekcie zanechávajú trvalú imunitu na celý život, takže v tomto prípade prekonanie infekcie chráni, len ich treba prekonať bez komplikácií. Myslím tým napríklad mumps, rubeolu, osýpky, kiahne. Ale aj tu platí, že vo vyššom veku prebiehajú tieto vírusové infekcie ťažšie a s komplikáciami. Rubeola je napríklad nebezpečná u tehotných žien, lebo hrozí riziko ťažkého poškodenia plodu. Takže každé ochorenie má svoje špecifiká.

3) Ak sa zamyslíme nad tým, že sa ročne narodí u nás cca 55-60 tisíc detí, ktoré sa očkujú a aj napriek mnohým zaručeným správam o poškodení po očkovaní sa reakcie po očkovaní nevyskytujú hromadne a u všetkých detí. Nikdy som netvrdila, že podanie vakcíny nemôže u predisponovaného jedinca vyvolať konkrétne nežiaduce reakcie, ale rozhodne odmietam rôzne konšpirácie o výskyte určitých chorôb v súvislosti s očkovaním, tobôž vtedy, ak sa vyskytovali aj pred zavedením očkovania a rovnako sa vyskytujú aj u neočkovaných jedincov. Pričom mnohé infekčné ochorenia vedia zaručene spôsobiť rozmanité a závažné poškodenia zdravotného stavu. Nie som ani zástancom nadmerného očkovania, som detský infektológ, takže určite prihliadam aj na to, aký je výskyt ochorenia u nás, aké je riziko, že prídem do kontaktu s danými vírusmi alebo baktériami (u nás, či pri cestovaní), aký som rizikový pacient, či mám nejaké iné ochorenie, ktoré oslabilo môj imunitný systém v prirodzenej ochrane pred infekciou. Určite je dôležité aj to, či sa dá dané ochorenie liečiť alebo či budem mať nejaké trvalé následky po prekonanej infekcii. V prípade závažných infekcií, u ktorých je problematická liečba alebo sa vyskytujú závažné komplikácie, tak podanie vakcíny, ktorá ma ochráni alebo zmierni klinický priebeh ochorenia, je pre mňa záležitosť prvej voľby. Iba v prípade, že by som si bola istá, že sa nestretnem so žiadnymi mikroorganizmami počas celého svojho života, tak by som prevenciu nemusela vôbec riešiť.

4) Čo sa týka posúvania očkovania do vyššieho veku, k tomu by sme mohli dlho diskutovať, u niektorých očkovaní je to možné a s nízkym rizikom, že dieťa ochorie na danú infekciu. U očkovaní najmä proti vzdušným infekciám je to diskutabilné. Na druhej strane treba mať na pamäti aj to, že ak je individuálna predispozícia na vznik nejakého ochorenia alebo na vznik nežiaducej reakcie po očkovaní, tak sa vyskytne aj v neskoršom veku. Takže ani posunutie termínu očkovania nezaručí, že sa reakcia po očkovaní nemôže vyskytnúť. Podávanie dávok jednotlivých vakcín pritom závisí od veku, existujú niektoré samostatné vakcíny proti určitým ochoreniam, ktoré ak by ste chceli podávať dieťaťu, tak si treba kúpiť, lebo zo zdravotného poistenia sú hradené iba vakcíny v očkovacom kalendári alebo podľa indikačného obmedzenia. Vakcíny musia byť u nás registrované a podľa veku, v ktorom by sa očkovalo treba určiť vhodné schémy a dávky týchto vakcín. S tým súvisí aj realizácia odmietnutia povinného očkovania podľa platnej legislatívy v našom štáte.