Dostať u nás monovalentné vakcíny? Majú menej vedľajších účinkov?

Monika:

Zaujíma ma, či sa dajú na Slovensku zakúpiť monovalentné vakcíny pre deti, resp. menejzložkové ako sa aplikuje bežne v praxi (resp. v Rakúsku). Tiež ma zaujíma, aký je rozdiel medzi celobunkovou a acelulárnou vakcínou hlavne z pohľadu záťaže pre organizmus, teda ktoré vakcíny majú menej vedľajších účinkov?

MUDr. Ingrid Urbančíková:

Problém jednozložkových vakcín spočíva v ich dostupnosti na Slovensku (či je vakcína u nás registrovaná, teda či má povolenie zo Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv na užívanie v SR) ako aj jej distribúcie alebo výroby. Pokiaľ nie je vakcína registrovaná v SR, tak jej použitie nie je oficiálne povolené, to znamená, že je potrebný súhlas MZ SR na dovoz neregistrovaného lieku, kde musí byť jeho presné zdôvodnenie, prečo to je potrebné a či neexistuje iná alternatíva.

V SR však máme dostupné jednozložkové alebo menej zložkové vakcíny aj v rámci očkovania proti chorobám, proti ktorým sa očkuje povinne. Uvediem príklad: dojčatá sa očkujú šesťzložkovou vakcínou, ktorá obsahuje antigény proti tetanu, záškrtu, čiernemu kašľu, poliomyelitíde, vírusovej hepatitíde B a Haemophilus influenzae typu B. V SR máme kombinovanú trojzložkovú vakcínu proti tetanu, záškrtu a čiernemu kašľu (na základné očkovanie), potom samostatnú vakcínu proti poliomyelitíde, samostatnú vakcínu proti hepatitíde B a samostatnú vakcínu proti hemofilovi typu B. Teda namiesto šeťzložkovej (a jedného vpichu) by sa podali postupne 4 vakcíny (4 vpichmi) . Z imunologického hľadiska však nevidím dôvod takéhoto postupu, pretože kapacita organizmu reagovať na antigény je tak vysoká, že ani simultánne podanie viacerých antigénov nezaťaží imunitný systém, akurát dieťa bude viackrát traumatizované, pretože tie 4 vpichy by ste museli zopakovať ešte 2x, ak prirátam ešte 3 dávky očkovania proti pneumokokom, tak celkovo by bolo dieťa vakcinované 15x do jedného roka , namiesto 6x.

Ak sa obávate častejších reakcií po kombinovaných vakcínach oproti tým menejzložkovým, tiež to nie je pravidlo. Je to uvádzané aj v odborných publikáciách, ale mám to odpozorované aj v svojej praxi. S niektorými mamičkami v začiatkoch zavádzania kombinovaných vakcín (pred cca 10 rokmi) sme sa na ich žiadosť dohodli o postupnom podávaní vakcín, keďže sa obávali vysokých teplôt alebo lokálnych reakcií, avšak stalo sa nám, že dieťa, ktoré má tendenciu k febrilným reakciám teplotovalo aj po jednej vakcíne aj po druhej vakcíne, ktorú sme podali neskôr. Takže sme ďalšie očkovanie realizovali naraz s rovnakými teplotami, nedošlo ku vystupňovaniu reakcie. Je to veľmi individuálne. Niektoré deti vyžadujú pred očkovaním špeciálnu prípravu, ale to už je skupina rizikových pacientov. Keby som vedela dôvod Vašej otázky, vedela by som Vám možno odpovedať konkrétnejšie.

Celobunková pertusická vakcína obsahovala vyše 3000 antigénov (preto aj ten názov celobunková). Obsahovala okrem imunogénnych antigénov aj laicky povedané “nepotrebné časti bunky” pre vytvorenie imunitnej odpovede organizmu. Tieto zložky sa vo vysokej miere podieľali na celkových a lokálnych reakciách po očkovaní, ktoré boli publikované, dokonca sa stali v niektorých krajinách aj dôvodom na prerušenie očkovania. Prerušenie očkovania však malo za následok vzostup ochorenia aj úmrtí na čierny kašeľ, takže sa inicioval vývoj vakcíny, ktorá by obsahovala iba imunogénne antigény (3 namiesto 3000). Očkovanie sa znova v týchto krajinách zaviedlo a nová vakcína sa postupne implementovala do imunizačných programov jednotlivých krajín, aj v SR. V súčasnosti sa u nás očkuje iba acelulárnou vakcínou. Problematika je trošku zložitejšia, ale v skratke by mala moja odpoveď vystihovať princíp.