LOGO
close

Brožúra Sprievodca očkovaním

Stiahnite si aktuálnu brožúru Sprievodca očkovaním




Stiahnite si aktuálnu brožúru Sprievodca očkovaním

Je ortuť vo vakcínach naozaj bezpečná? Malo by sa pri očkovaní prihliadať na výšku a váhu dieťaťa?

Dáša:

Moja dcérka (nar. v júli 2003) bola očkovaná v júni 2006 a aj v juli r. 2008 vakcínou D.T.CQO. Podľa vtedajšieho očkovacieho kalendára sa deti očkovali (okrem starších očkovaní) v 3. a 6. roku života. Podľa matematiky mi to vychádza rozdiel 3 rokov. V praxi však rozdiel medzi očkovaniami bol 2 roky a 1 mesiac. Keďže zloženie vakcíny D.T.CQO obsahovalo aj aluminium, aj tiomersal (organická zlúčenina ortuti) – adjuvanty, ktoré telo dieťatka musí vylúčiť, chcela som sa opýtať, či si nemyslíte, že by sa pri očkovaní malo prihliadať nielen na vek dieťaťa, ale aj na jeho veľkosť (váhu, výšku)?

Naša dcérka bola a je drobnejšia (priemer výšky/vahy u 6 r. dievčatka je podľa tabuľky 120 cm/21 kg, naša dcérka mala 104 cm/14 kg), t.j. o 7 kg menej oproti priemernej rovesníčke. Dávka adjuvantov vo vakcíne je stabilná, tzn. že v danom veku očkovania (podľa očkovacieho kalendára) dostane takú istú vakcínu 21 kg alebo 14 kg dieťa. Zdá sa vám to úplne v poriadku, keď aj pri nedonosených deťoch sa prihliada na ich váhu, kedy môžu byť očkované? Pýtam sa preto, pretože dcérka zhruba po 2 mesiacoch po očkovaní v r. 2008 začala mať zdravotné problémy (zápal čreva), až jej diagnostikovali celiakiu.

Mrzí ma, že ste sa nestretli so štúdiami, ktoré sa vyjadrujú o ortuti, ako aj jej organických a anorganických metabolitoch ako o toxických nielen na GIT trakt, ale aj na nervový systém, či obličky (jedna z mnohých prác k téme ortuti, na s. 3 vyjadrenie k toxicite ortute) http://www.ped.muni.cz/z21/2006/konference_2006/sbornik_2006/pdf/084.pdf Myslíte si, že etylortut (tiomersal) z vakcín prejde úplne bez žiadnej reakcie s inými zlúčeninami telom dieťaťa a nevytvára metabolity? Keď pripustíte, že metabolity ortute sa po očkovaní v tele dieťaťa nachádzajú, nie sú podľa vás toxické, ak nie sú vylúčené tak ako majú (napr. že menšiemu dieťaťu, ktoré nemá takú veľkú pečeň, ako aj iné orgány, to vylúčenie môže trvať oveľa, oveľa dlhšie a možné „nevylúčené zostatky“ môžu poškodiť jeho zdravie…?).

Viete mi prosím vysvetliť, prečo bola dcérka očkovaná po dovŕšení 5. roka (2 týždne po narodeninách), ak mala očividne podpriemernú váhu a výšku a v rámci preventívnej prehliadky nás naša pediatrička odoslala do endokrinologickej ambulancie kvôli nižšiemu vzrastu, ale na výsledky vyšetrenia nepočkala a dcérku očkovala, pritom povinnosť bola až do dovŕšenia 6. roku veku dieťaťa?

A ešte by som chcela vedieť, aký ideálny časový odstup mal byť medzi podaním vakcíny D.T.CQO. v 3. a 6. roku veku dieťaťa. Je evidentný rozdiel, či sa očkovanie uskutočnilo napr. po dovŕšení 2. roku a príp. pred 6. rokom veku (rozdiel takmer 4 roky), alebo pred dovŕšením 3. roku a pred dovŕšením 6. roku (rozdiel 3 roky), alebo pred dovŕšením 3. roku a po dovŕšení 5. roka veku (rozdiel 2 roky). Ďakujem za odpoveď.

 

Prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc.:

Očkovanie  vakcínou D.T. COQ. u Vašej dcérky v rokoch 2006 a 2008 bolo preočkovaním tzv. posilňovacou (booster) dávkou indikovanou podľa vtedajšej schémy v 3. a 6. roku života. Pretože prehľady imunity detí u nás poukázali veľmi dobrý ochranný účinok základného očkovania v dojčeneckom veku, bola posilňovacia dávka v 3. roku z očkovacej schémy vynechaná. To však v žiadnom prípade neznamená žiadne riziko poškodenia predošlou schémou – pri dnes používaných vakcínach je však dávka v 3. roku zbytočná.

Čo sa týka obsahu alumínia a thiomerzalu v predtým používaných vakcínach (ktorú dostala aj Vaša dcérka), treba povedať nasledovné:

Alimíniové soli – či alumínium hydroxid, alebo dnes používané nové organické zlúčeniny – sú aj v dnešných vakcínach a nazývame ich adjuvans. Táto látka je nevyhnutnou a často rozhodujúcou zložkou vakcíny, pretože je to práve ona ktorá rozhoduje o imunitnej (žiaducej) odpovedi na antigén vakcíny. O adjuvansoch je dnes vo vakcinológii samostatná „veda“ a v mnohých nových vakcínach je ich dlhodobá ochrana zaistená práce zmenami alumíniového adjuvans. Ak by sme podali v očkovacej látke len specifický antigén, muselo by ho byť neúnosné množstvo, aby si ho imunitný systém vôbec „všimol“. K samotnému alumíniu len toľko, že ide o „všadeprítomný“ prvok, ktorého koncentrácie v prostredí a vode sú v industriálnych oblastiach vyššie. Predpokladá sa, že patrí medzi tzv. stopové prvky a telo ho pozitívne využíva. Naopak, toxicita tohto prvku nebola ešte stanovená, isté známky potencionálnej toxicity prichádzajú do úvahy (slovo „hrozia“ je nenáležité) u pacientov so zlyhanými obličkami na dlhoročnej prístrojovej dialýze. Hľadajú sa vzťahy vysokých hladín alumínia k Alzheimerovej chorobe, osteoporóze, avšak nič také ešte nebolo potvrdené – ani pri vysokej expozícii. Dávka Al, ktorú ako adjuvans dostane dieťa s očkovaním je v hlbokom pásme bezpečnosti. Jediným malým rizikom je, ak sa podá vakcína, ktorá pri skladovaní zamrzla. V nej sa alumíniové adjuvans vyzráža a môže v mieste vpichu urobiť mierne bolestivé zatvrdnutie – toto sa však bez následkov stratí.

Čo sa týka thiomerzalu – obsahuje organickú ortuť, ktorá sa pri rozpade thiomerzalu mení na etyl-ortuť. Vo svete bola všetka toxicita organickej ortuti študovaná a odvodená  od metyl-ortuti, obsiahnutej v pesticídoch a aj bojových látkach (defoliantoch – orange agent). Ukázalo sa, že:

a./ toxicita stopovej ortuti prichádza do úvahy hlavne v období od druhej polovice gravidity do 6. mesiaca veku – kedy je mozog detí a vývoj najnáchylnejší na jej pôsobenie. Ide však o toxické pôsobenie metylortuti a pri ekologických haváriách (spomeniem tzv. Minimata disease v Japonsku a Irak, kde sa piekol chlieb z múky obilia namoreného proti pliesňam na siatie).

b./ ak sa vo veku do prvého roka použila tzv. 4-dávková schéma očkovania, dostane dieťa za celý program 0,200 μg ortuti. U nás sa používa 3-dávková schéma, čo je 0,150 μg ortuti. Ak sú expozičné limity EPA ( Environmental Protection Agency ) pre ortuť 0,1 μg/ na kilo hmotnosti na 24 hodín, je zrejmé, že dávka ortuti za celý program nedosiahne ani stotinu tohto limitu.

c./ Ako som uviedol, toxicia thiomerzalu bola odvodená od metylortuti. Štúdie s etylortuťou (thiomerzalom) jednoznačne preukázali, že sa táto z tela vylučuje podstatne rýchlejšie a pre experimentálne zvieratá ani vo vysokých dávkach nepreukázala toxicitu.

d./ Príjem ortuti v strave – aj malých detí mnohonásobne prekračuje expozičné dávky vakcináciou. Je dokázané, že konzervy rýb z Baltu sú až v 90% nad limity EPA, dokonca vstrebaná ortuť z amalgámových zubných výplní je mnohonásobne vyššia ako deklarované riziká thiomerzalu.

Dovolím si Vám ponúknuť moje publikácie na ďalšie štúdium:

S. Dluholucký : Životné prostredie a dieťa, časopis: Životné prostredie, 3/2002,124,

S. Dluholucký, V. Oleár: aktuálne otázky vakcinológie: Ceskoslovenská pediatrie 58:2003,80,

S. Dluholucký, J. Orosová: Dieťa a olovo, Ceskoslovenská pediatrie, 1981

S. Dluholucký: Polychlorované bifenyly, Čo má o nich vedieť pediater . Ceskoslovenská pediatrie 1991.

Nájdete v nich odpovede na položené otázky aj s citáciami prác zo sveta.

Zhrniem: Thiomerzal nebol a ani nie je žiadna hrozba. V dnešných vakcínach sa nenachádza.

COVID-19

Máte otázky k aktuálne priebehajúcemu očkovaniu proti COVID-19? Odpovede na tie najčastejšie z nich sme pre vás spísali v tomto článku.

Nenašli ste odpoveď na svoju otázku?

Poraďte sa o očkovaní s odborníkmi.

close

    Nenašli ste odpoveď na svoju otázku?

    Poraďte sa o očkovaní s odborníkmi.


    Odpoveď na vašu otázku vám zašleme e-mailom a zverejníme ju spolu s vaším krstným menom na webe.