LOGO
close

Brožúra Sprievodca očkovaním

Stiahnite si aktuálnu brožúru Sprievodca očkovaním




Stiahnite si aktuálnu brožúru Sprievodca očkovaním

Mám pochybnosti o očkovaní ročného syna na základe publikácie od prof. Struneckej – Varovné signály očkování. Mám dať syna zaočkovať?

Katarína:

Vážená pani doktorka Urbančíková, v prvom rade sa Vám chcem veľmi pekne poďakovať za Vašu odpoveď. Opäť sa na Vás obraciam s dôverou, keďže Vás vnímam cez Vašu komunikáciu ako veľmi empatickú a vnímavú odborníčku. Vaše odpovede sú plné ľudskosti a odbornosti zároveň. Dostala sa mi do rúk publikácia od pani prof. Anny Struneckej – Varovné signály očkování. Stojím pred rozhodnutím, či očkovať môjho ročného syna alebo nie. Pani prof. sa zaoberá biomedicínou a robí výskum, ktorý vedie k poznávaniu procesov na bunkovej a molekulárnej úrovni a zaoberala sa aj imunológiou, čiže si myslím, že v svojej oblasti je odborníčkou a jej argumenty sú podložené veľkým množstvom štúdií a výskumov. Kniha mi prišla odborná a logická (na rozdiel od rôznych internetových stránok). Preto moje otázky budú vychádzať z tejto publikácie.

  1. Prosím Vás ako to je s aktiváciou Th 1 a Th 2 systémom pri očkovaní? Očkovaním nastáva určitá nerovnováha bunkového a protilátkového systému a teda organizmus si môže vytvoriť intoleranciu na svoje vlastné tkanivá a tým rozvinúť autoimunitné ochorenie? Je narušená prirodzená ochrana pred touto prehnanou reakciou imunitného systému očkovaním tým, že sa antigény vpravujú do tela ihlou a nemajú šancu sa dostať do kontaktu so sliznicami a obranným systémom, ktorý sa na nich nachádza? Nezvyšuje sa tým náchylnosť k alergickým ochoreniam? Ako laik mám pocit, že očkovanie stimuluje imunitný systém inak, než je prirodzená infekcia a tým vytvára nerovnováhu, ktorá môže spôsobiť zdravotné kokmplikácie.
  2. Chcem sa ďalej opýtať, či existuje štúdia, ktorá by hovorila o bezpečnosti hliníka. Prosím Vás, čo si myslíte o názore, že z potravy sa v tráviacom trakte vstrebáva iba 0,04 – 1 % prijatého hliníka, pričom pri očkovaní dostane telo priamo plnú dávku? Čo sa deje s hliníkom v tele, keď sa ukladá v mozgu, pečeni, svaloch a kostiach?
  3. Je možná kontaminácia vakcíny vírusmi?
  4. Ako sa získavajú antigény pre vakcíny?
  5. Aký je Váš názor na tzv. koktejlový efekt? Skúmal niekto ako na seba vzájomne pôsobia jednotlivé zložky vakcín – jednotlivo môžu byť relatívne bezpečné, ale čo ich vzájomné pôsobenie? Skúmal sa niekedy tento efekt?
  6. Po prečítaní publikácie prof. Struneckej premýšľam, na koľko je bezpečné očkovanie pre moje dieťa:
  • syn mal 3x zvýšené pečeňové testy (vyšetreniami sa nič nezistilo – sono a všetky krvné testy v poriadku, dg. záver: pravdepodobne prebehlo niečo skryte…)
  • syn je anemický – nízke má len hodnoty železa, hemoglobín a KO sú v poriadku
  • teraz v 11 mesiaci sa mu objavil na tváričke atopický ekzém (to je autoimunitné ochorenie, však? – čiže očkovanie by mohlo prestimulovať th2? (uvedomujem si, že sa pýtam veľmi laicky:))
  • manžel je potravinový alergik – čiže je tu predispozícia – očkovanie by u disponovaného jedinca mohlo spustiť autoimunitné ochorenie
  • syn je hypotonik – je vhodné pre neho ešte aj záťaž očkovaním?

Vopred Vám veľmi pekne ďakujem za Vašu odpoveď a čas, ktorý mi venujete.

 

MUDr. Ingrid Urbančíková, MPH:
Dobrý deň prajem, ďakujem za slová dôvery, ktoré sú pre mňa zaväzujúce a nielen z toho dôvodu mi bude veľmi ťažko komentovať jednotlivé časti knihy pani profesorky. Nemám totiž žiadnu potrebu to komentovať, pretože nie som a ani nebudem literárny kritik vedecko-populárnych kníh. Mám na tieto knihy svoj odborný aj osobný názor. Knihy som čítala (v tej druhej sú už aj opravené chyby z tej prvej…) a musím priznať, že som ju nemohla čítať naraz, pretože pani profesorka tak dokonale využíva určité vyhovujúce fakty, ktoré  žiaľ kombinuje aj s primeranou dávkou konšpiračných teórií, ktorými zasahuje do viacerých medicínskych odborov, ktoré v praxi nikdy nerealizovala. Autorka ani spoluautori, ktorými sú tiež vedeckí pracovníci, nikdy neliečili pacienta so závažnou infekciou so zlyhávaním všetkých orgánov, tento fakt jednoznačne potvrdzuje vo svojich knihách. Sama som knihu hneď zatvorila (na určitý čas), keď som si prečítala vyhlásenie, že radšej by obetovala u dieťaťa “nejaké to pneumokokové ochorenie”, než by ho očkovala. Až mi prišlo zle, keď som si spomenula na malých pacientov s pneumokokovou sepsou, z ktorých niektorí túto infekciu neprežili a tí ktorí prežili, ostali navždy v kóme a s amputovanými končatinami. Alebo na detičky, ktoré chodili na opakované operácie pre chronické zápaly stredného ucha, pričom počet týchto komplikácií po zavedení očkovania tak rapídne klesol, že to prekvapilo samotných pediatrov ako aj otorinolaryngológov. To už v tej knihe spomenuté nie je. Je to z mojej strany nejaké zastrašovanie? Že píšem o tom, čo vidím, nielen to, o čom si niečo iba domýšľam? To hádam nie… Zaujímavo sú tiež skombinované odborné články s referenciami, ktoré jednostranne  zdôrazňujú nežiaduce príhody a nespomínajú sa (predpokladám nezámerne) všetky tie rozsiahle štúdie, ktoré naopak vylučujú príčinné súvislosti s konkrétnym očkovaním. Vo vyváženej publikácii by mali byť aj tieto informácie.  Na môj odborný pohľad je tam prevaha autoreferencií (na vlastné publikácie), ktoré však ďalej nie sú dôkazovo potvrdené alebo naopak ani vyvrátené konkrétnymi štúdiami, ktoré by sa realizovali na veľkých populačných skupinách. Ale knihy sú napísané pútavo, snažiac sa pôsobiť odborne a hlavne priniesť nejakú zápletku, konflikt so skutočnosťou, aby oslovili čitateľa. Určite nie som cieľová skupina pre túto knihu, ale keďže sa zaoberám touto problematikou, tak som ju “musela” poznať. Voči iným čitateľom mám ale jednu zásadnú otázku: “S akou zodpovednosťou je napísaná táto kniha vo vzťahu k vytvoreniu ilúzie u čitateľa o absolútnej bezpečnosti (niekedy dokonca vyslovenej potreby) prekonania infekcií, z ktorých niektoré ani v dnešnej dobe nevieme bezpečne liečiť? Tak to sa tam nespomína. Aj keď niektoré časti sú napísané so snahou objektívne popísať konkrétny problém, chýba mi tam aj ten opačný pohľad na vec, ktorý ja ako klinik vnímam rozhodne reálnejšie na základe vlastných  skúseností. Otvoriť si “ambulanciu” s alternatívnou medicínou si môže úplne každý, žiadne osvedčenie sa k tomu totiž nevyžaduje…

  1. Teória o striktnej rovnováhe TH1 a TH2 imunitnej odpovede je už dávno prehodnotená. Zďaleka to nie je také jednoduché. Už samotný fakt, že je to teória, potvrdzuje to, že síce na základe dostupných vedeckých poznatkov nastoľuje určité vysvetlenia o funkcii týchto buniek špecifickej imunity, ale prax nie vždy tieto teórie potvrdzuje a už vôbec nie univerzálne. Ak si niekto myslí, že sa naučil rozlíšiť tieto dve populácie lymfocytov a snažil sa pochopiť ich vzájomné fungovanie, takže už má vysvetlenie na všetky alergické alebo autoimunitné zmeny v organizme a vie celú imunológiu, tak potom je to veľmi zlý signál. Neexistujú totiž iba tieto subpopulácie T lymfocytov, ktoré sa podieľajú na imunitných procesoch. Je ich podstatne viac. Imunitný systém denne spracováva také veľké množstvo rôznorodých antigénov, veď si predstavte, že všetko, čo sa dostane do organizmu pôsobí ako cudzorodý antigén. Teda všetko, čo zjeme, vdýchneme, čo prejde cez sliznice, cez kožu. Všetky zložky imunitného systému (či bunkové alebo humorálne) majú svoje miesto pri ich spracovávaní, pri ich tolerancii alebo naopak pri ich likvidácii. To, aké zložky pri tom procese prevažujú závisí od charakteru a vlastností antigénov. Keď sa pichne vakcína, imunitný systém zďaleka neskolabuje, pretože dostal na spracovanie iba zopár antigénov vo vakcíne, na rozdiel od toho, že po celý život denne spracováva množstvo ďalších. Vôbec nie je pravdou, že ak by antigén prišiel do kontaktu so sliznicami, tak by sa nenarušila rovnováha. Mnohé mikroorganizmy majú práve naopak obranné mechanizmy na to, aby prešli v pohode cez sliznice a všelijaké bariéry, akou je napríklad žalúdočná šťava v žalúdku, slizničné IgA v slizniciach, vrátane zložiek nešpecifického alebo špecifického imunitného systému. Mnohé vírusy a baktérie s tým nemajú žiaden problém, len sa potrebujú dostať do čreva, tam preniknú cez sliznicu a spôsobia infekciu v konkrétnom orgáne alebo v celom tele. Ale napríklad, ak sa dostanú na neporušenú kožu, tak sa nič nedeje. Na druhej strane, keď by sme “zjedli” baktériu tetanu, tak sa tiež nič nedeje. Ona potrebuje inú “cestu prenosu” a to cez porušený kryt kože do hlbokej vrstvy svalov, kde v ideálnom anaeróbnom prostredí začne produkovať neurotoxín, ktorý je zodpovedný za klinický obraz tetanu. To sú základy mikrobiológie, imunológie, infektológie. Keď čítam na diskusných fórach, žiaľ aj komentáre lekárov, na tému narušenia rovnováhy TH1 a TH2 po očkovaní, že v dôsledku toho dieťa ochorie na inú, napríklad meningokokovú infekciu, hneď mám jasno v tom, ako tomu “rozumejú”. Polysacharidové antigény meningokokov sú na týme nezávislé, teda vôbec nezasahujú do tejto imunitnej cesty, pretože priamo stimulujú B lymfocyty s následnou krátkodobou protilátkovou odpoveďou, takže práve u malých detí prebiehajú tieto infekcie veľmi dramaticky, bez ohľadu na to, či sa realizuje očkovanie alebo nie. Na tému vakcína a vznik autoimunitných ochorení sa popísalo veľa odborných, ale aj populárnych článkov. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti sa realizovalo množstvo rozsiahlych štúdii s rôznym dizajnom a validitou. Ak by iba očkovacie látky spôsobovali autoimunitné ochorenia, tak to by sa tieto ochorenia nevyskytovali nikdy predtým alebo potom by sa museli vyskytovať u všetkých, ktorí boli očkovaní. S pribúdajúcimi poznatkami sa rozširuje vedomosť o možných príčinách vzniku mnohých autoimunitných ochorení a najmä o predispozícii u niektorých pacientov. Mnohé prirodzené infekcie vôbec nestimulujú imunitný systém na vytvorenie dlhodobej imunitnej pamäte. Jednoducho povedané, mnohé infekcie môžeme prekonať viackrát opakovane. Niektoré očkovacie látky boli vyvinuté aj preto, aby sa “pokúsili“ oklamať tieto imunitné mechanizmy voči určitým mikroorganizmom. To je na dlhšie vysvetľovanie. Ani to, že baktéria tetanu vnikne do organizmu cez ranu a pritom za klinické prejavy infekcie je zodpovedný neurotoxín a nie samotná baktéria, z toho je jasné, že v tele nepotrebujeme protilátky proti celej baktérii ale proti tetanickému toxínu. To sú zložitejšie fakty, o ktorých ale nikto nepíše. Nebojím sa napísať, že mnohí lekári – kolegovia by mali problém na to správne odpovedať. Ale je to logické, ani ja sa nepúšťam operovať pacientov, keď to neviem. Aj dnes sa stretnem s odpoveďou medikov, že o niektorých infekciách je zbytočné sa učiť, lebo sa očkuje a teda to nie je problém – čo je veľký omyl. Stále im prízvukujem, uvidíte, a nebude to až tak dlho trvať, a vrátia sa k nám niektoré infekčné choroby. Ľudia sa už neboja ničoho, majú svoj vlastný rozum a prírodu (aj keď sme sa ju snažili dočasne oklamať) jednoducho neobídeme. Neimúnni jedinci budú pribúdať a podľa charakteru infekcie, jej spôsobu šírenia, infekciozity,  sa ochorenia postupne vrátia. Veď sa to bude týkať “iba” chudáka toho pacienta, ktorý ochorie a lekárov, ktorí sa ho budú snažiť zachrániť. Najskôr treba spoznať infekciu, proti ktorej sa očkuje, či teda je “super” ju prekonať a či to vôbec je reálne, prípadne aké sú komplikácie danej infekcie. Ako infektológ si radšej vyberiem u mnohých z nich prevenciu. U niektorých infekcií je to na diskusiu, aj ja diskutujem s kolegami a ani my nemáme na všetko rovnaký názor. Sú konkrétne situácie, kedy benefit z očkovania nie je dostatočný na to, aby sa podanie vakcíny považovalo za vhodné. Pokiaľ je situácia takáto, pacientovi podanie vakcíny neodporúčam. Na to existujú presné odporúčania a postupy.
  2. Existuje veľa rôznych štúdii o hliníku. Prevaha týchto štúdii je realizovaná “in vitro”, teda v skúmavkách alebo na animálnych, nie ľudských modeloch a preto sú aj mnohé výsledky z týchto štúdii posudzované veľmi obozretne. Hliník je jedným z najrozšírenejších prvkov na zemi, ktorý prijímame potravou (aj materským mliekom), aj pitnou vodou a potravinami. O hliníku sme popísali viacero príspevkov, ktoré nájdete na tejto stránke.
  3. Bezpečnosť vakcín sa dostala v posledných rokoch na prvé miesto pri vývoji a výrobe vakcín. Ak si porovnám, aké vakcíny sme dostali my (teda ja pred niekoľkými desiatkami rokov) a aké sa vyrábajú dnes, tak je to neporovnateľný rozdiel. Kontaminácia vakcína je závažná skutočnosť, pretože všetko, čo nemá byť vo vakcíne, môže byť potenciálne nebezpečné. Ohľadne kontaminácie vakcín sa asi najviac diskutovala otázka kontaminácie poliovakcíny a SV 40. Ohľadne toho bolo realizovaných viacero sledovaní a záverov, sumárne sú dostupné na internete: http://nap.edu/catalog/10534.html. Kontaminácia rotavírusových vakcín porcine circovírusmi (PCV) nebola vyhodnotená ako nebezpečná pre ľudí, pretože nález DNA týchto vírusov vo vakcínach neznamenal nebezpečenstvo pre nákazu ľudí, nakoľko tieto vírusy nevyvolávajú žiadne ochorenie u ľudí. Médiami prebehla informácia o stiahnutí určitej šarže hexavakcíny kvôli kontaminácii výrobného procesu. V tom prípade nešlo o kontamináciu vakcín, ale tie vakcíny, ktoré boli v tom období vo výrobnom procese sa preventívne stiahli do doby prešetrenia celej situácie. Kontaminácia vakcín však nebola potvrdená. V každom prípade je akákoľvek kontaminácia nielen vakcín z bezpečnostného hľadiska veľmi nežiaduca, preto sú aj mnohokrát opatrenia pri zistení akéhokoľvek problému realizované rýchlo s maximálnou prioritou, s upovedomením príslušných inštitúcii, ktoré vydávajú čo najskôr opatrenia na národnej úrovni, ako u nás napr. ŠÚKL. Keď by tomu tak nebolo, tak by sa znova ozvali “hlasy”, že čo je to za systém, keď nie je na prvom mieste bezpečnosť.
  4. Antigény pre vakcíny sa pripravujú podľa typu vakcíny, pri každej je to inak. V súčasnosti sa využívajú mnohé moderné technológie genetického inžinierstva, kedy sa používajú veľmi sofistikované metódy na získavanie antigénu, rôzne rekombinantné techniky, na pomnoženie vírusov sa používajú najčastejšie rôzne bunkové kultúry, ktoré sa vyrábajú komerčne, následne sa vírusy oslabujú, aby sa zbavili virulencie a infekciozity.
  5. Neviem, čo majú na mysli autori názvu “koktejlový efekt”. Pokiaľ sa vakcína uvedie na trh, tak tomu predchádzajú predklinické skúšania, ktoré majú presné pravidlá, kde je presne zadefinované, čo všetko sa sleduje, vrátane hodnotenia imunogenity a bezpečnosti pri rôznych kombináciách. Takýto proces trvá aj niekoľko rokov, kým sa dostane na klinické skúšanie a vôbec vakcína uvedie do praxe. Áno, hodnotila sa imunogenita pri monovakínach ako aj pri kombinovaných vakcínach, mnohokrát je efekt aj synergický (podporný) pri použití viacerých antigénov a spoločných nosičoch. Sú to všetko vedecké problematiky, pretože nie je možné doslova “nahádzať” do jednej vakcíny množstvo rôznych antigénov, ako jednoducho sa o tom sem-tam píše na internete.
  6. Vo vzťahu k Vášmu dieťaťu by som sa určite sama seba opýtala, či mi táto kniha dáva odpoveď na to, do akej miery je bezpečné, nechať moje dieťa, aby prekonalo aspoň časť ochorení, proti ktorým sa nezaočkuje. Porozmýšľala by som, kde sa bude liečiť, kedy a kde by tie infekcie mohlo dostať, či je dostupná liečba, aké sú komplikácie a následky, prípadne úmrtnosť u týchto infekcií. Ak nájdete v týchto knihách odpovede na tieto otázky, tak potom nie je čo riešiť. Ku konkrétnym otázkam u syna nespomínate, či bol očkovaný a proti čomu. Všetky okolnosti, ktoré sa u neho vyskytli sú z nejakého dôvodu, píšete, že jeho otec je alergik, tak atopický ekzém sa dal u neho predpokladať. A to, či je hypotonický alebo anemický nezmení nič na tom, že je tu individuálne riziko, že môže postupne ochorieť na infekcie, proti ktorým sa očkuje, rovnako ako neimúnne deti, ktoré podobné zdravotné ťažkosti nemajú. Ideálne by bolo, ak by som videla jeho výsledky, vyšetrila ho, porozprávali sa, v čom je vlastne problém.

COVID-19

Máte otázky k aktuálne priebehajúcemu očkovaniu proti COVID-19? Odpovede na tie najčastejšie z nich sme pre vás spísali v tomto článku.

Nenašli ste odpoveď na svoju otázku?

Poraďte sa o očkovaní s odborníkmi.

close

    Nenašli ste odpoveď na svoju otázku?

    Poraďte sa o očkovaní s odborníkmi.


    Odpoveď na vašu otázku vám zašleme e-mailom a zverejníme ju spolu s vaším krstným menom na webe.