Zopár otázok o očkovaní detí…..

Eva:

Poprosím vás o zodpovedanie nasledujúcich otázok: 1) čo znamená optimálne zdravé dieťa?-(očkovať by sa malo len optimálne zdravé dieťa!) 2) aké vyšetrenia by sa mali robiť pred každým očkovaním 3) aké zložky obsahujú jednotlivé druhy vakcín? Poprosím všetky zložky, nie len to, čo je v letáku. -(Diftéria, tetanus, pertussis (acelulárna) vírusová hepatitída B, hemofilové invazívne infekcie, detská obrna, (DTaP- VHB-HIB- LPV), pneumokokové invazívne ochorenia, (konjugovaná vakcína (PCV*), simultánna aplikácia s hexavakcínou) -Morbilli, mumps, rubeola(MMR) -Diftéria, tetanus, pertussis (acelulárna), detská obrna(DTaP-TPV) 4) obsahujú hexavakcíny a mmr vakcíny -nefrotoxíny – látky -jedy nebezpečné pre obličky? (ako napr. aj antibiotiká -napr. gentamicín) 5) hliník obsiahnutý vo vakcínach sa vylučuje obličkami -a pri poškodených obličkách môže spôsobiť otravu? 6) aký vplyv na očkovanie má : a)anémia – nízka hladina železa v krvi b)kožné choroby, ekzém.., c)dlhodobý pretrvávajúci kašeľ d)poškodené obličky e)dlhodobé užívanie antibiotík f)baktérie v moči -klebsiella pneum. g)leukocyty v moči 7) ako sa vysporiadáva ľudské telo v jednom okamihu s 3 či viacerými prenosnými ochoreniami?(pri kombinovaných vakcínach proti viacerým chorobám naraz) 8) ako pôsobia kombinované vakcíny -zvyšujú alebo znižujú nebezpečenstvo nežiaducich účinkov očkovania? 9)sú na Slovensku dostupné aj jednotlivé -samostatné nekombinované vakcíny? 10)robili sa doteraz aj konkrétne výskumy s pacientmi chorými na obličky? Ak áno, sú dostupné výsledky – aký má očkovanie pre takýchto pacientov vplyv? Poprosím konkrétnu odpoveď -nie všeobecne…Ďakujem

MUDr. Ingrid Urbančíková, MPH:

1) Optimálne zdravé dieťa znamená to, že v rámci očkovacieho kalendára sa očkuje celá populácia detí daného ročníka narodenia, to znamená, v populácii je prevaha zdravých detí. Optimálne zdravé dieťa znamená to, že dieťa pri fyzikálnom vyšetrení nemá žiadne známky infekcie, v anamnéze nebolo v styku posledné dni pred očkovaním s chorými osobami, v rodine sa v tom čase nevyskytuje žiadne prenosné (hlavne vzduchom) ochorenie, dieťa sa nevrátilo pred niekoľkými dňami z dovolenky v rizikových krajinách, nebolo v poslednom období  vystavené nadmernej fyzickej alebo psychickej záťaži. Pokiaľ je všetko z toho negatívne, tak je predpoklad, že dieťa by malo byť zdravé, ale aj napriek tomu, nikto na svete nebude môcť v tom momente zistiť, či dieťa nie je v inkubačnej dobe nejakého ochorenia. To neodhalia ani laboratórne vyšetrenia. Optimálne sa myslí v tom prípade aj to, že sa bežne očkujú aj deti, ktoré majú rôzne chronické ochorenia, teda majú určité diagnózy, užívajú rôzne lieky, možno dlhodobo alebo aj doživotne, alebo majú nejaké dedičné alebo vrodené ochorenia, ale aj v tom prípade sú určené presné postupy na očkovanie takýchto rizikových detí. Teda v tom prípade dieťa nie je “z pohľadu optimálnosti” zdravé a ani nikdy byť nemusí, podľa charakteru ochorenia, ale to nie je automaticky dôvod na neočkovanie. Práve naopak, existuje množstvo odporúčaní pre rizikových pacientov s konkrétnymi ochorenia ako sa majú očkovať, kedy, koľkými dávkami a aj proti čomu prioritne.
2)Pred každým očkovaním sa odoberá rodinná a osobná anamnéza dieťaťa o výskyte chorôb, prekonaných ochoreniach a užívaných liekoch, meria sa telesná teplota, realizuje sa fyzikálne vyšetrenie dieťaťa a lekár, ktorý očkuje, rozhodne o tom, či sa dieťa môže na základe všeobecne záväzných odporúčaní očkovať.
3)jednotlivé zložky vakcín si musíte vyžiadať v Európskej liekovej agentúre, tam musia predkladať firmy kompletné zloženie liekov, vrátane vakcín, pred tým, ako im povolia registráciu daného liečiva pre určenú vekovú kategóriu. EMA (Európska lieková agentúra) vydáva pre každý liek podrobnú sumárnu charakteristiku produktu.
4) hexavakcína neobsahuje antibiotiká, nie sú uvedené v SPC vakcíny, vakcína proti MMR obsahuje určité minimálne množstvo neomycínu. Gentamycín tieto vakcíny neobsahujú.
5) intoxikácia hliníkom bola popísaná u osôb s obličkovou nedostatočnosťou, u ktorých obličky vôbec nefungovali. Pacienti boli dialyzovaní , v rámci čoho dostávali dialyzačné roztoky, ktoré sa vyrábali z bežne pitnej vody, ktorá obsahuje určité množstvo hliníka. Hliník sa u pacientov v krvi naviazal na transferín a keďže táto molekula nie je filtrovateľná cez dialyzačné prístroje, postupne sa zvyšovala jeho koncentrácia v tele týchto pacientov, u ktorých sa postupne objavili príznaky toxicity v zmysle neurologických a psychických ťažkostí. V súčasnosti sa kontrolujú dialyzačné roztoky na obsah hliníka, ktorý nesmie presiahnuť stanovenú prípustnú koncentráciu.
Rizikom je teda vysoký intravenózny prísun hliníka kontinuálne každý deň a vôbec nefungujúce obličky.
6) a) anémia je jedným z rizikových faktorov vzniku častých infekcií a náchylnosti na ich opakovanie, vakcíny neovplyvňujú ani pozitívne ani negatívne priamo anémiu, iba ak v tom zmysle, že pôsobia preventívne pred infekciami, b) je viacero štúdii, ktoré nepodporujú teóriu o tom, že vakcíny zhoršujú atopický ekzém alebo že ho vyvolávajú. Potvrdzuje to aj prax, postupne nám pribúdajú deti, ktoré rodičia nechcú dať očkovať, lebo majú do 3 mesiacov ekzém a potom už odmietajú očkovať a ekzém sa im raz zlepší, raz zhorší. Okolo veku 2 rokov sa spravidla zmierni a môžeme začať s očkovaním. V tom prípade očkovanie nemôže byť použité ako argument o možnej príčine zhoršovania ekzému. Niektoré živé vírusové vakcíny ekzém zmierňujú , nehovoriac o protektívnom účinku, pretože dieťa s ťažkým ekzémom nemusí prekonať ovčie kiahne, c)ak dieťa dlhodobo kašle, tak príčin môže byť viacero, spravidla alergická zložka sa kombinuje s infekčnou etiológiou a podieľajú sa spolu na tom, že sa poškodzujú bunky epitelu a neustále pretrváva dráždenie nervových zakončení v sliznici dýchacích ciest, tvorí sa hlien a posilňuje sa na druhej strane aj kašľový reflex. Očkovanie môže pôsobiť jedine preventívne, najmä proti respiračným infekciám. c) O poškodených obličkách sme už hovorili, mnohé deti , ktoré majú zlyhanie obličiek (teda im vôbec nefungujú)a musia byť dialyzované a čakajú na transplantáciu, sú prednostne pred výkonom očkované, pretože po transplantácii budú užívať dlhodobo lieky, ktoré znižujú imunitu a tým budú viac náchylné na rôzne infekcie. Prednostne sa očkujú deti s poškodenými obličkami najmä proti hepatitíde B, kvôli možnej dialýze, celkovo sú tieto deti menej odolné pred infekciami, takže všetky očkovania sú u nich indikované a aj tie odporúčané. e) Dlhodobé užívanie antibiotík nie je kontraindikáciou očkovania podľa medzinárodných postupov a odporúčaní, f)Baktérie Kl.pneumoniae sú v moči bez akéhokoľvek vzťahu k podaniu vakcíny, g) rovnako aj leukocyty v moči, očkovanie neovplyvňuje ani ich počet ani ich vymiznutie, nie je tam žiaden mechanizmus, ako by vakcíny ovplyvňovali tieto nálezy, ktoré majú príčinu niekde inde.
7) Je veľký rozdiel v tom, čo sa pýtate, telo sa vysporadúva s troma infekciami naraz podľa toho, o aké infekcie ide. Je veľmi nepravdepodobné, aby naraz prebiehali 3 infekcie, ale môže k tomu dôjsť, v tom prípade sa rozvinie spravidla asi septický stav. Teda veľmi teoreticky by naraz prekonával niekto chrípku ako vírusové ochorenie, hneď by dostal pneumokokový zápal pľúc a následne aj zápal slepého čreva? Keby mal šťastie, tak to prežije, ak ho anestéziológ uspí ako vitálnu indikáciu aj pri chrípke a zápale pľúc a chirurg ho zoperuje a potom vďaka antivirotikám a antibiotikám , o ostatnej podpornej a najmä veľmi nákladnej liečbe ani nepíšem. Ale je veľký rozdiel v tom, čo sa pýtate v zátvorke. Pri podaní vakcín dieťa neprekonáva ochorenia, v hexavakcíne sú iba neživé časti vírusov alebo baktérii, ktoré nemajú infekčný potenciál na vyvolanie infekcie, takže k rozvoju žiadneho ochorenia nedôjde. Organizmus reaguje akurát na antigény a to po podaní vakcíny presne tak isto, ako aj každý deň organizmus reaguje na veľké množstvo antigénov, ale už živých baktérii a vírusov, s ktorými sa stretne a dostanú sa do tela dýchacími cestami, zažívacím traktom, kožou, sliznicami. Potenciál imunitného systému je obrovský, každý deň spracováva množstvo antigénnych podnetov . Vakcíny sa podávajú iba v obmedzenom množstve a rozhodne nie každý deň.
8)Kombinované vakcíny majú viacero výhod – jednak znižujú počet vpichov a teda nepríjemných intervencií, tým znižujú aj počet dávok vakcín a teda aj prídavných látok (ak si predstavíme, že každá dávka obsahuje nejaké prídavné látky, nosiče a podobne), tým, že podáme menej dávok, znižujeme aj množstvo podaných prídavných látok a  teda aj percento vzniku lokálnych alergických reakcií. Niektoré kombinované vakcíny majú udávaný vyšší výskyt febrilných reakcií (napr.kombinovaná vakcína proti osýpkam,mumpsu, rubeole a varicele), ale len po prvých dávkach. Je to veľmi variabilné podľa druhu a typu vakcíny. Výskyt reakcií po očkovaní je vysoko individuálny a nemusí byť po každej a ani po rovnakej vakcíne pravidlom.
9) Na Slovensku sú dostupné niektoré samostatné vakcíny, napríklad proti tetanu, hepatitíde B a proti poliomyelitíde. Treba však dodržať počet základných a preočkovacích dávok, teda samostatnú vakcínu proti hepatitíde B treba podať 3x, proti poliomyelitíde 5x a podobne. Iné samostatné vakcíny v rámci povinného očkovania detí dostupné nie sú. Sú dostupné iné samostatné vakcíny, ktoré sú na vlastnú žiadosť alebo sú určené pre konkrétne skupiny pacientov, spravidla pre dospelých (napr.proti ovčím kiahňam, besnote, vírusovej hepatitíde A, kliešťovej encefalitíde, žltej zimnici atď…)