Najčastejšie hľadané otázky
Ako dlho účinkujú vakcíny?
Účinná a kvalitná vakcína musí vyvolať v tele čo najsilnejšiu imunitnú odpoveď. Musí aktivovať tvorbu protilátok alebo bielych krviniek a mať pritom čo najmenej nežiaducich účinkov. Zároveň musí zabezpečiť, aby ochranný účinok trval čo najdlhšie – teda aby sa vytvorila dostatočná imunitná pamäť. Imunitnú odpoveď a aj pamäť je možné vo vakcínach aktivovať viacerými spôsobmi:
- Správnou voľbou a počtom použitých antigénov. Tento postup bol používaný v minulosti a využíval živé oslabené alebo usmrtené mikróby. Príkladom môže byť celobunková vakcína proti čiernemu kašľu, ktorá obsahovala až 3 000 antigénov. Po takýchto dnes už nepoužívaných vakcínach síce zostávala dlhodobá imunita, avšak nežiaduce reakcie po očkovaní boli výrazné.
- Pridávaním látok, ktoré nemajú nič spoločné s mikróbom, proti ktorému sa očkuje, ale významne podporujú imunitnú odpoveď (tvorbu protilátok aj pamäť). Nazývajú sa adjuvanciá (prídavné látky). Bez ich použitia by bola imunitná odpoveď slabá a hlavne krátka. Klasickým adjuvans sú soli hliníka, osvedčené v dlhoročnej praxi. V súčasnosti sa adjuvansom venuje veľká pozornosť a boli objavené aj nové, ktoré zásadne zlepšujú účinnosť vakcín a trvanie ochrany.
- Na telá niektorých mikróbov nevie imunitný systém primerane odpovedať a malé deti sa nedokážu pred nimi vôbec brániť. Výsledok je výskyt ťažkých život ohrozujúcich infekcií najmä do 5 rokov veku dieťaťa. Patria sem invazívne hemofily typu B, meningokoky a pneumokoky. Aby bol imunitný systém detí schopný na vakcíny z týchto mikróbov odpovedať, je potrebné sacharidový antigén mikróba naviazať (konjugovať) na zlomok bielkoviny tela iného mikróba. Dnes sa už úspešne očkujú deti konjugovanými vakcínami proti hemofilom, pneumokokom, aj meningokokom.
- Dostatočne dlhodobá imunitná odpoveď sa v praxi dosahuje aj schémou dávkovania vakcín. Prvú dávku možno nazvať „štartovacou“ (priming). Podaný antigén „upozorní“ imunitný systém na seba a naštartuje jeho odpoveď. Ochrana je ešte nízka. Druhá resp. tretia dávka pri kvalitnej vakcíne zaistí zvyčajne dostatočnú ochranu pred infekciou. Na posilnenie a dlhú trvácnosť ochrany sa podáva tzv. posilňovacia (booster) dávka, ktorej podanie vyvolá veľmi silnú odpoveď imunitného systému s dlhodobým ochranným efektom. Intervaly medzi jednotlivými dávkami a počet dávok sú stanovované podľa vakcinačných schém a testov účinnosti vakcín v imunologických štúdiách.
Dĺžka trvania ochrany sa sleduje v tzv. imunologických prehľadoch (sledovanie hladín protilátok v populácii) a tiež podľa výskytu danej choroby v populácii. Podľa toho sa stanoví, kedy je potrebné preočkovanie – teda podanie ďalšej posilňovacej dávky. Napríklad u tetanu je to každých 15 rokov po celý život. Ukázalo sa, že ochrana proti čiernemu kašľu je kratšia a trvá do adolescencie, a tak sa dnes podáva iba posilňujúca dávka dorastencom.
Pozri aj: