LOGO
close

Brožúra Sprievodca očkovaním

Stiahnite si aktuálnu brožúru Sprievodca očkovaním




Stiahnite si aktuálnu brožúru Sprievodca očkovaním

Ako dlho účinkujú vakcíny?

Účinná a kvalitná vakcína musí vyvolať v tele čo najsilnejšiu imunitnú odpoveď. Musí aktivovať tvorbu protilátok alebo bielych krviniek a mať pritom čo najmenej nežiaducich účinkov. Zároveň musí zabezpečiť, aby ochranný účinok trval čo najdlhšie – teda aby sa vytvorila dostatočná imunitná pamäť. Imunitnú odpoveď a aj pamäť je možné vo vakcínach aktivovať viacerými spôsobmi:

  1. Správnou voľbou a počtom použitých antigénov. Tento postup bol používaný v minulosti a využíval živé oslabené alebo usmrtené mikróby. Príkladom môže byť celobunková vakcína proti čiernemu kašľu, ktorá obsahovala až 3 000 antigénov. Po takýchto dnes už nepoužívaných vakcínach síce zostávala dlhodobá imunita, avšak nežiaduce reakcie po očkovaní boli výrazné.
  2. Pridávaním látok, ktoré nemajú nič spoločné s mikróbom, proti ktorému sa očkuje, ale významne podporujú imunitnú odpoveď (tvorbu protilátok aj pamäť). Nazývajú sa adjuvanciá (prídavné látky). Bez ich použitia by bola imunitná odpoveď slabá a hlavne krátka. Klasickým adjuvans sú soli hliníka, osvedčené v dlhoročnej praxi. V súčasnosti sa adjuvansom venuje veľká pozornosť a boli objavené aj nové, ktoré zásadne zlepšujú účinnosť vakcín a trvanie ochrany.
  3. Na telá niektorých mikróbov nevie imunitný systém primerane odpovedať a malé deti sa nedokážu pred nimi vôbec brániť. Výsledok je výskyt ťažkých život ohrozujúcich infekcií najmä do 5 rokov veku dieťaťa. Patria sem invazívne hemofily typu B, meningokoky a pneumokoky. Aby bol imunitný systém detí schopný na vakcíny z týchto mikróbov odpovedať, je potrebné sacharidový antigén mikróba naviazať (konjugovať) na zlomok bielkoviny tela iného mikróba. Dnes sa už úspešne očkujú deti konjugovanými vakcínami proti hemofilom, pneumokokom, aj meningokokom.
  4. Dostatočne dlhodobá imunitná odpoveď sa v praxi dosahuje aj schémou dávkovania vakcín. Prvú dávku možno nazvať „štartovacou“ (priming). Podaný antigén „upozorní“ imunitný systém na seba a naštartuje jeho odpoveď. Ochrana je ešte nízka. Druhá resp. tretia dávka pri kvalitnej vakcíne zaistí zvyčajne dostatočnú ochranu pred infekciou. Na posilnenie a dlhú trvácnosť ochrany sa podáva tzv. posilňovacia (booster) dávka, ktorej podanie vyvolá veľmi silnú odpoveď imunitného systému s dlhodobým ochranným efektom. Intervaly medzi jednotlivými dávkami a počet dávok sú stanovované podľa vakcinačných schém a testov účinnosti vakcín v imunologických štúdiách.

Dĺžka trvania ochrany sa sleduje v tzv. imunologických prehľadoch (sledovanie hladín protilátok v populácii) a tiež podľa výskytu danej choroby v populácii. Podľa toho sa stanoví, kedy je potrebné preočkovanie – teda podanie ďalšej posilňovacej dávky. Napríklad u tetanu je to každých 15 rokov po celý život. Ukázalo sa, že ochrana proti čiernemu kašľu je kratšia a trvá do adolescencie, a tak sa dnes podáva iba posilňujúca dávka dorastencom.

Pozri aj:

 

COVID-19

Máte otázky k aktuálne priebehajúcemu očkovaniu proti COVID-19? Odpovede na tie najčastejšie z nich sme pre vás spísali v tomto článku.

Nenašli ste odpoveď na svoju otázku?

Poraďte sa o očkovaní s odborníkmi.

close

    Nenašli ste odpoveď na svoju otázku?

    Poraďte sa o očkovaní s odborníkmi.


    Odpoveď na vašu otázku vám zašleme e-mailom a zverejníme ju spolu s vaším krstným menom na webe.