Kedy je možné odložiť očkovanie?

Termíny pravidelného očkovania sú stanovené na základe vedeckých poznatkov, ktoré zohľadňujú jeho hlavný cieľ – zaistiť včasnú ochranu pred závažnými infekčnými ochoreniami. Prevažná väčšina chorôb, proti ktorým sú deti očkované už v dojčenskom veku, má tým závažnejší priebeh, čím je dieťa mladšie. Platí to najmä o čiernom kašli, hemofilových a pneumokokových infekciách, po roku o osýpkach, mumpse aj chrípke. Ich priebeh môže byť ťažký, s trvalými následkami a niekedy ohrozujúci život. Infekcia žltačkou typu B u dojčiat prechádza až v 90 % do chronickej formy, ktorá natrvalo poškodí pečeň.

Graf výskytu invazívnych pneumokokových ochorení podľa veku má tvar písmena U. Najohrozenejšie skupiny sú malé deti a starí ľudia. U rodičov a niekedy aj u zdravotníkov sa však čoraz častejšie stretávame so snahou neočkovať, prípadne odložiť očkovanie na neskorší termín. Za akých okolností je teda možné odložit očkovanie a kedy by sa naopak odkladať nemalo?

Graf č. 1

“U” tvar krivky výskytu invazívnych pneumokokových ochorení (IPO) podľa veku (epis.sk) v rokoch 2011 – 2014 na Slovensku (Najvyšší výskyt je v prvom roku života a stúpa po 55. roku života)

Dôvody neočkovania – kontraindikácie očkovania môžu byť trvalé alebo dočasné. Pri trvalých nemôže byť jedinec očkovaný vôbec (napr. je imunokompromitovaný, alergický na niektorú zložku vakcíny, príp. vakcína u neho nedokáže navodiť želanú odpoveď). Pri dočasných ide o odklad na rôzne dlhý čas. V tejto stati sa zaoberáme dočasnými kontraindikáciami.

Dočasný odklad očkovania má dva dôvody:

1. Pri očkovaní počas ochorenia by sa nedali rozlíšiť prípadné reakcie od choroby.
2. Je predpoklad, že by očkovanie nebolo dostatočne účinné.

Najčastejšími príčinami odkladu sú:

• akútne ochorenie dieťaťa (vírusové, bakteriálne, s užívaním antibiotík, vysokými teplotami ai.),
• závažné ochorenie, spojené s poruchou imunity, užívaním liekov potláčajúcich imunitné reakcie (zápal obličiek, reumatické, onkologické, systémové ochorenie),
• poruchy látkovej výmeny vo včasnom nekompenzovanom štádiu (napr. začínajúca cukrovka),
• poruchy centrálneho nervového systému v aktívnej nekompenzovanej fáze (nestabilizovaná epilepsia, záchvatové ochorenia s neuzatvorenou diagnózou a liečbou),
• závažné akútne alergické ochorenia v záchvate (astmatický status, akútna urtikária, Quinckeho opuch), závažné prechodné poruchy imunity,
• iné závažné zdravotné okolnosti (úraz, operácie, nejasné diagnostické stavy).

V praxi sa však očkovanie odkladá aj v situáciách, ktoré kontraindikáciou nie sú a očkované by mali byť:

• údaj o mozgových kŕčoch v rodine, alebo u dieťaťa v minulosti,
• reakcie pri prvých dávkach očkovania, ktoré nespadajú do kontraindikácií,
• stabilizovaná epilepsia na liečbe,
• dlhodobá antibiotická profylaxia,
• alergické ochorenia – astma, peľová nádcha, na liečbe a mimo záchvatu,
• dlhodobá liečba steroidnými hormónmi v stabilizovanom stave,
• prekonanie čierneho kašľa, osýpok, ružienky, mumpsu, detských kiahní – nezaručuje imunitu,
• predčasne narodené deti, predĺžená novorodenecká žltačka, vrodené vývojové chyby, detská mozgová obrna – majú byť očkované v riadnych kalendárnych termínoch, pretože sú infekciami viac ohrozené,
• deti tehotných matiek a deti, ktoré sú dojčené,
• deti s neistým očkovaním v minulosti treba zaočkovať.

V každom prípade platí zásada, že prípadný odklad očkovania je na zvážení a odporučení ošetrujúceho lekára dieťaťa, ktorý najlepšie pozná jeho zdravotný stav.

Pozri aj:

• Je bezpečné podať viacero vakcín naraz?
• Aké by mali byť intervaly medzi jednotlivými očkovaniami?
• Ideme sa očkovať – čo robiť?