Nie je tých očkovaní na malé deti priveľa?

Na prvý pohľad by to tak mohlo vyzerať, ale ak si tento odsek dočítate dokonca, zistíte, že dnešné deti sú očkovaniami menej zaťažované ako deti skôr narodené. Od roku 1990 pribudol do pravidelného očkovacieho kalendára celý rad nových vakcín. Je to v súlade s novými objavmi, novými vakcínami a s rozšírením očkovacieho programu na úrovni Svetovej zdravotníckej organizácie.

V roku 1998 pribudli očkovania proti hepatitíde typu B, v roku 2000  proti hemofilovým infekciám typ B a najnovšie v roku 2009 proti pneumokokom. V súčasnosti sú v kalendári povinného očkovania vakcíny voči jedenástim ochoreniam. Ďalších šesť typov vakcín je vedených ako odporúčané očkovania.

Nie je to na detský imunitný systém veľa? Určite nie. Imunitný systém dieťaťa je po narodení schopný prijať neuveriteľné množstvo podnetov. Už po príchode na svet sa bábätko stretáva s bacilmi, baktériami a vírusmi.

Zo začiatku však využíva obranu získanú od matky a neskôr si buduje vlastnú imunitu. Preto sa malé deti očkujú krátko po narodení. Nové moderné očkovacie látky majú oveľa nižší obsah antigénov – teda látok, ktoré spúšťajú imunitnú odpoveď tela proti cudzorodým látkam. Deti očkované v roku 2000 dostávali v pravidelnom očkovacom programe 3 400 antigénov.

Dnes, aj po rozšírení počtu vakcín, dostávajú deti len okolo 60 antigénov (bez BCG vakcíny). Počtom antigénov predstavuje celý súčasný očkovací kalendár len štvrtinu očkovacej látky proti pravým kiahňam a iba stotinu v porovnaní s nedávno používanou celobunkovou vakcínou proti čiernemu kašľu.

Pozri aj:

• Prečo je očkovanie na Slovensku povinné?