Je pravda, že očkovacia látka, ktorá obsahuje ťažké kovy, koluje krvou dieťaťa, ukladá sa v tukovom tkanive a dostáva sa až do mozgu?

Lenka:

Očkovanie sa dostane v priebehu málo minút, za 1 – 2 minúty je v krvnom riečisku, preto sa očkuje do svalu, aby sa očkovanie dostalo do krvi a v priebehu niekoľko minút, predstavte si dva mesiace starého červíčka, v priebehu niekoľkých minút začína kolovať po celom tele dieťatka, v krvnom riečisku, stále dokola. A u malých detí pod tri roky je tu nasledujúci problém: Tieto deti majú extrémne priepustnú hematoencefalickú bariéru. To znamená, všetko čo sa nachádza v krvi sa automaticky dostane do mozgu týchto detí. A tam sa odrazu dostanú látky ako ortuť, hliník – ťažké kovy. Ortuť síce oficiálne nie je ťažkým kovom, ja ju však medzi ne počítam. Tieto veci sa teraz dostanú do mozgu dieťaťa. A naše telo ich nedokáže opäť vylúčiť. To znamená, treba ich najskôr premeniť do inej formy, až potom sa ich moje telo dokáže zbaviť. To znamená, ostávajú v tele. Putujú v krvi telíčkom dieťaťa, až sa raz niekedy, niekde usadia. Uložia sa. V tukovom tkanive. Predovšetkým hliník a ortuť sa s obľubou ukladajú v mozgu malého dieťaťa. A teraz sme spôsobili škodu. Hovoríme teraz o dieťati starom 2 – 3 mesiace. Teraz sme spôsobili škodu, ktorú však teraz nezistíme. A to je, dámy a páni, pre mňa a pre mnohých lekárov skutočný dôvod, prečo sa očkuje už vo veku 2 – 3 mesiacov. Pretože teraz škodu nedokážeme zistiť!

Prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc.:
Dobrý deň, mám pocit, že nám vlastne píšete svoje konštatovania a odpoveď akoby ani nečakáte. Pokúsim sa aj napriek tomu reagovať na celý rad vyslovene nesprávnych tvrdení, ktoré sú v rozpore s realitou.

Tvrdenie 1.: Očkovacia látka (“očkovanie”) sa dostáva v priebehu 1 – 2 minút do krvi a koluje v celom krvnom riečišti dieťaťa.
Pravda: Cieľom očkovacej látky je aby “oslovila” čo najefektívnejšie imunitné bunky a vyvolala tak spoľahlivú ochranu – tvorbu protilátok. Ak sa podá tak, že hneď cirkuluje v krvnom riečišti, jej účinnosť výrazne klesá, pretože sa jej organizmus “zbaví” celým radom mechanizmov a tvorba protilátok nenastane. Preto sa očkuje do svalu, pod kožu a aj do kože. Vakcína tam zostáva a je dostatok času na vytváranie imunity. Očkovacie látky dokonca obsahujú také zložky, ktoré pomáhajú ich zotrvaniu v mieste očkovania (sval, podkožie) a zvyšujú ich imunogenitu. Patria sem adjuvanciá – ako napr. soli hliníka. Bez nich by bolo potrebné neúmerne zvýšiť dávky antigénu – čo by zbytočne predražilo vakcíny bez žiadúceho efektu. Teda, vakcíny nekolujú v krvnom riečišti a nezaplavujú organizmus.

Tvrdenie 2.: U malých detí pod tri roky je extrémne priepustná hematoencefalická bariéra a všetko, čo je v krvi, sa dostane do mozgu.
Pravda: Hematoencefalická bariéra je vysoko efektívny anatomicko-fyziologický mechanizmus chrániaci mozog pred prienikom väčšiny škodlivín z krvi do mozgu. Je dávno preukázané, že jej zvýšená priepustnosť je u zrelých novorodencov prvých tri až päť dní po narodení, u nedonosených detí pretrváva aj dlhšie (2 – 3 týždne podľa stupňa nezrelosti). V týchto prvých dňoch po narodení jej zvýšenú priepustnosť môže spôsobiť komplikovaný pôrod spojený s dusením, potreba intenzívnej liečby, poruchy vnútorného prostredia a iné stavy vyžadujúce liečbu. Akonáhle sa však tieto stavy zvládnu, hematoencefalická bariéra chráni mozog vysoko účinne. Pretrvávanie jej vysokej priepustnosti do troch rokov je nezmysel. V takom prípade by dieťa ohrozoval celý rad liekov, ktoré sa v detskom veku používajú – antibiotiká, lieky proti zápalu, bolesti ai. Dokladom správnosti tohto tvrdenia je to, že novorodenecká žltačka môže spôsobiť poškodenie mozgu prienikom bilirubínu cez bariéru v prvých dňoch života a pri prekročení jeho istej koncentrácie. Neskôr ani táto koncentrácia neškodí.

Tvrdenie 3.: Ťažké kovy – ortuť a hliník prechádzajú do mozgu a organizmus ich nedokáže vylúčiť.
Pravda: To najdôležitejšie: Dnešné vakcíny neobsahujú žiadnu ortuť a ten, kto stále takéto tvrdenie opakuje nemá nové informácie (alebo ich nechce počuť?) minimálne 10 rokov. Aj vtedy, keď ešte bol v niektorých vakcínach thiomerzal, obsahoval ortuť vo forme organickej soli etylortute, ktorá sa preukázala neškodnou a rýchlo sa z tela vylučuje močom. Naviac, jeho celková dávka v našom očkovacom programe (tri dávky v prvom roku) bola o štvrtinu nižšia ako v mnohých svetových štvordávkových programoch. Dnes by sme už na ortuť v súvise s očkovaním skutočne mali zabudnúť. Ako ste sama uviedli, hliník ani nepatrí medzi ťažké kovy a vo vakcíne je vo väzbe, ktorá ho udržuje v mieste očkovania – svale, podkoží. Odtiaľ sa pomerne rýchlo vylučuje z tela. Toxicita hliníku v týchto dávkach nikdy nebola nijako preukázaná a do mozgu sa nemá ako dostať. Ani najdetailnejšie učebnice detského lekárstva neuvádzajú žiadnu chorobu spôsobenú hliníkom.

Tvrdenie 4.: Tieto látky sa ukladajú v tukovom tkanive a dieťa sa ich nevie zbaviť.
Pravda: V tukovom tkanive sa zhromažďujú organické xenobiotiká – polychlorované bifenyly (PCB) a dioxíny, ktoré patria medzi látky znečisťujúce životné prostredie. Z kovov sem patrí aj olovo a ortuť, ale tieto sa z tela vylučujú – pomaly, ale predsa. Treba povedať, že pri zjedení jednej rybacej konzervy človek (aj dieťa) príjme takú dávku týchto látok, akú vo vakcínach nikdy nemôže dostať (tam tie látky nie sú) a pri požití sa u detí vstrebáva až 90 % požitého množstva. Ak sa teda máme zaoberať toxicitou rôznych látok, tak sú v našom životnom prostredí, ktoré sami často neúmerne zaťažujeme svojou nedisciplinovanosťou. Príklad: jeden monočlánok z hodiniek vyhodený v prírode zamorí viac ako hektár povrchových vôd ortuťou. To nevyžaduje komentár.