Koľko prípadov a koľko úmrtí na tetanus ste za svoju kariéru videli?

Ľuboš:

Dobrý deň pani doktorka, umierajúceho na tetanus? Prečo zrovna umierajúceho? Veď štatisticky (podľa https://en.wikipedia.org/wiki/Tetanus) len jeden z desiatich ľudí, ktorí sú nakazení tetanom, umiera. A môžete nám povedať, koľko prípadov tetanu ste videli za svoju kariéru a koľko prípadov úmrtí tetanu ste videli? Myslím na Slovensku. Ďakujem.

MUDr. Ingrid Urbančíková, MPH:

Dobrý deň prajem, prečo práve umierajúceho? Tak si zanalyzujme epidemiologické údaje zo Slovenska od roku 2002. Bolo hlásených 5 prípadov tetanu, z toho 4 pacienti zomreli do niekoľkých dní po prvých príznakoch tetanu. Takže v prepočte môžeme hovoriť o 80 % smrtnosti na tetanus v SR od 2002 – 2016. U fatálnych prípadov išlo o staršie osoby, ktoré nemali dokumentáciu o očkovaní, teda vzhľadom na vek (63, 73, 82, 84 rokov) je predpoklad, že boli očkovaní veľmi dávno. V roku 2011 ochorela 62-ročná pacientka, ktorá sa uzdravila, bola čiastočne imúnna, pretože posledné preočkovanie proti tetanu mala pred 11-timi rokmi od vzniku ochorenia. Keďže pracujem vyše 25 rokov, všetky tieto prípady som mohla vidieť, najmä tie z Prešovského kraja u kolegov, keďže sme o týchto prípadoch vedeli. Neviem však, čo by mi to prakticky dalo, pretože klinický obraz pacientov je typický a vzhľadom na zlú prognózu ochorenia títo pacienti do niekoľkých dní po prvých príznakoch zomreli na očakávané komplikácie. Moja prítomnosť by nezvrátila nijako tento stav. Keďže však máme dostupné zachované príjmové knihy z detského infekčného oddelenia od roku 1957 od môjho prvého primára detského infekčného oddelenia, mohli by ste v nich aj Vy nájsť pacientov – novorodencov s diagnózou tetanus neonatorum a pri ich mene červený krížik. Nikdy nezabudnem na slová dnes už 90-ročného pána primára, ako popisoval toto ochorenie, ako rodičia týchto detí doslova lekárov prosili, že sa už nemôžu pozerať na utrpenie svojho dieťaťa. Neviem, či by vedel spočítať, koľko prípadov tetanu videl on u detí, môžeme sa ho opýtať, pri otázke na tetanus však bola v jeho očiach vždy extrémna ľútosť, bezmocnosť a pokora. V tejto vzácnej autentickej knihe si môžu medici na cvičeniach nájsť aj iné diagnózy, pri ktorých doslova “zataja dych”, pretože mnohé z nich sa u nás už vďaka očkovaniu nevyskytujú, ako napríklad záškrt alebo poliomyelitída. Ukazujem im ju preto, aby nemuseli čítať wikipédiu a asi by bolo pre nás dosť alarmujúce, keby sa z nej nebodaj aj učili, keďže ide iba o všeobecne dostupný internetový portál encyklopedických údajov, ktorý je možné meniť kedykoľvek a kýmkoľvek a jeho účel ani nie je byť zdrojom 100 % informácií. Úprimne Vám poviem, že ani “veľmi netúžim” detského pacienta s tetanom v mojej medicínskej praxi zažiť, lebo aj v dnešnej dobe máme obmedzené terapeutické možnosti a riziko úmrtia neimúnneho pacienta je extrémne vysoké aj napriek akejkoľvek liečbe. Nespomínam tu ani kolegov infektológov, ktorí boli na misiách v afrických krajinách, kde je dodnes tetanus pomerne bežným infekčným ochorením.