Má význam pokračovať 3. mesiac liečbou antibiotikami proti komplikácii vzniknutej po očkovaní proti TBC?

Lucia:

Dcéra sa narodila 17.4.2011 a zaočkovali ju na 5. deň v nemocnici vakcínou proti TBC. V 6. týždni sa jej na ramienku urobil hnisavý vred a v pazuške sa objavila zväčšená uzlinka. Obvodná lekárka nás hneď odoslala ku detskej pneumologičke, ktorá odporučila liečbu Atb – Klacid a pyridoxin. Užíva to už 3. mesiac a nič sa nemení, na ramienku má stále začervenaný pľuzgier a v pazuche zväčšenú uzlinku. V poslednej dobe začala hnačkovať, menej jesť a lieky, ktoré predtým v pohode zjedla teraz už odmieta. Poprosila by som o Váš názor, či pokračovať v tejto liečbe má to význam.

MUDr. Ingrid Urbančíková, MPH:

Popisovaná reakcia po očkovaní proti TBC je častá. Cca 6 týždňov po podaní vakcíny sa začína tvoriť tzv. mimopľúcny primárny komplex, čiže okolie vpichu začne mokvať, hnisať (nemá to byť väčšie ako 10 mm), môžu/ale nemusia sa zväčšiť regionálne lymfatické uzliny do veľkosti 10mm (v pazuche, nad ľavom kľúčnou kosťou). Komplikáciou už je, ak sa uzliny zafixujú ku koži, ktorá je sýtočervená, uzlinka sa rozpadáva s obsahom (kolikvuje) alebo sa začína vytvárať fistula – teda obsah sa tlačí von, prípadne sa zväčší viacero uzlín. U vašej dcérky reakcia pretrváva aj napriek ATB liečbe, ale neviem, aká je veľká uzlinka a aký veľký je vriedok na ramene. Zjavne však dieťa už netoleruje dlhotrvajúcu ATB liečbu. Po uvedených antibiotikách sú časté dyspeptické ťažkosti. Je mi ťažko rozhodnúť, keď nevidím dieťa , preto namiesto rozhodnutia (ktoré bez vyšetrenia nerobím) Vám poradím, aby ste navštívili pneumologičku a poradili sa, či sa nemôže skončiť liečba a nestačí už iba lokálne ošetrenie vriedku, ktorý sa postupne sám zhojí alebo či je ešte vôbec nutné zmeniť liečbu, pretože tieto ATB už majú u dcérky vedľajšie účinky. Dajte mi info, ako ste pochodili.