Najčastejšie hľadané otázky
- Domov >
Medzinárodná reakcia na chrípkovú pandémiu: Reakcia organizácie WHO na kritiku
Pandémia (H1N1) 2009, poznámka 21
Základné informácie
10. jún 2010 | Ženeva – V piatok 4. júna 2010, BMJ, predtým British Medical Journal, a Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PACE – Parliamentary Assembly of the Council of Europe) uverejnili správy kritizujúce spôsob, akým Svetová zdravotnícka organizácia zvláda pandémiu vírusového kmeňa H1N1. Svetová zdravotnícka organizácia sa vážne zaoberá vznesenými otázkami a obavami a chcela by týmto priamo reagovať na niekoľko bodov.
Je to skutočná pandémia?
Prepuknutie infekcie s novým vírusom H1N1, ktorá bola potvrdená prakticky v každej krajine či oblasti sveta, sa výrazne odlišuje od sezónnej chrípky. Tieto rozdiely zodpovedajú kritériám pre pandemickú chrípku.
- Prvé infikovanie človeka novým vírusom H1N1 bolo potvrdené v apríli roku 2009. Analýza laboratórnych vzoriek ukázala, že tento nový vírus sa predtým v ľudskej populácii nikdy nešíril. Je to vírus zvieracieho pôvodu s unikátnou zmesou génov prasaťa, vtákov a vírusov ľudskej chrípky. Genetické zloženie tohto vírusu sa výrazne líši od staršieho vírusu H1N1, ktorý zapríčinil sezónnu epidémiu v roku 1977.
- S rozšírením vírusu sa ukázalo, že epidemiologická charakteristika nezodpovedá sezónnej epidémii chrípky. Vysoká úroveň rozšírenia a infekcie novým vírusom sa objavila v priebehu leta v množstve krajín na severnej pologuli a nasledovali dokonca ešte vyššie úrovne v jesenných a zimných mesiacoch. V krajinách s miernou klímou sa sezónne epidémie typicky upokojujú na jar a ešte pred letom sa skončia.
- Príznaky choroby a úmrtí zapríčinené vírusom H1N1 sa nápadne líšili od tých, ktoré zapríčinila sezónna chrípka. Pri sezónnych epidémiách sa viac ako 90% úmrtí objavuje u starších vekových skupín. Vírus H1N1 ovplyvnil mladšie vekové skupiny vo všetkých kategóriách: tých najčastejšie infikovaných, osoby vyžadujúce hospitalizáciu, osoby vyžadujúce intenzívnu starostlivosť a osoby umierajúce na infekciu. Častou príčinou smrti bol vírusový zápal pľúc, ktorý je priamo zapríčinený vírusom a ťažko liečiteľný. Pri sezónnych epidémiách sú vo väčšine prípadov zápaly pľúc zapríčinené sekundárnymi bakteriálnymi infekciami, ktoré zvyčajne veľmi dobre reagujú na antibiotiká. Zatiaľ čo mnohí z tých, ktorí zomreli, boli práve v lekárskej starostlivosti spojenej s vyšším rizikom, mnoho ďalších, ktorí zomreli – sa predtým tešili dobrému zdraviu.
- Nový vírus H1N1 rýchlo vytlačil ostatné práve cirkulujúce chrípkové vírusy a zrejme vytlačil aj starší H1N1 vírus. Tento jav je typický pre pandémie.
- Prvé štúdie ukázali, že protilátky proti sezónnej chrípke H1N1 neochránili ľudí od infekcie novým vírusom. Toto zistenie poskytlo rozhodujúci dôkaz, že vírus je pre ľudský imunitný systém nový. Neskoršie štúdie v niektorých krajinách zistili, že asi jedna tretina ľudí starších ako 65 rokov mala voči vírusu určitú imunitu. Mladší ľudia však žiadnu takúto ochrannú imunitu nemali.
Vyňala WHO kritérium vážnosti z definície pandémie?
WHO považuje “vážnosť” za dôležitú vlastnosť pandémie a zásadný faktor pri rozhodovaní o ďalšom postupe. Avšak WHO nevyžadovala určitú úroveň vážnosti ako súčasť kritérií na vyhlásenie pandémie. Skúsenosti ukazujú, že u všetkých pandémií zapríčiňujúcich nadmernú úmrtnosť sa vážnosť môže meniť v čase, a že sa vážnosť môže líšiť v závislosti od polohy či populácie.
Pre štádium pandemického poplachu organizácia publikovala tri definície chrípkovej pandémie. Tieto definície boli súčasťou širšie koncipovaných pokynov pre pandemickú pohotovosť vydaných v rokoch 1999, 2005 a 2009. Výskum chrípkovej pandémie a pandemických vírusov významne stúpol po prvých prípadoch infikovania ľudí kmeňom vtáčej chrípky H5N1 v roku 1997. Definície sa časom menili rastúcimi poznatkami a potrebou zvýšiť presnosť a praktickú upotrebiteľnosť definícií jednotlivých fáz.
Pokyny z roku 2009, vrátane definície pandémie a fáz vedúcich k jej vyhláseniu, boli dokončené vo februári 2009. O novom víruse H1N1 sa v tom čase ani nechyrovalo a nebol spomenutý ani v tomto dokumente.
Média často poukazujú na dokument z roku 2003 uverejnený na webovskej stránke WHO, ktorý uvádza, že chrípková pandémia spôsobila “obrovský počet úmrtí a ochorení”. V tom čase sa predpokladalo, že vysoko smrteľný vírus H5N1 vtáčej chrípky rýchlo nadobudne schopnosť rýchlo sa šíriť medzi ľuďmi, ale toto nikdy nebola formálna definícia.
Pandemic influenza preparedness and response: a WHO guidance document. [PDF 339 kB] WHO, 2009
Zveličovala WHO hrozbu?
Keď generálna riaditeľka WHO Dr. Margaret Chanová 11. júna 2009 oznámila vypuknutie pandémie, vyjadrila názor, že pandémia môže mať mierny nárast. Ďalej dodala, že celosvetovo je relatívne malé množstvo úmrtí a jasne uviedla, že “neočakávame prudký a dramatický skok v počte silných alebo smrteľných infekcií.”
Pri každom vyhodnocovaní pandémie WHO neustále pripomínala verejnosti, že drvivá väčšina pacientov mala mierne symptómy, a že sa rýchlo a úplne uzdravila, dokonca aj bez lekárskeho ošetrenia.
WHO predtým tiež informovala, že chrípkové vírusy nie sú stabilné a že môžu podstúpiť rýchle a zásadné mutácie, čo sťažuje prognózy, či tento mierny dôsledok bude trvalý. Táto neurčitosť, ktorá WHO a množstvo národných zdravotníckych organizácií doviedla k omylu v otázke varovania, bola ďalej posilnená správaním sa predošlých pandémií, ktoré sa líšili v svojej intenzite pri prvej a druhej vlne medzinárodného výskytu.
Urobila organizácia WHO ohľadne pandémie rozhodnutia vedúce k zvýšeniu obchodného zisku?
Nie. Tvrdenia, že organizácia WHO vyhlásila pandémiu, aby stimulovala zisky farmaceutického priemyslu, sa odvíjajú od konzultácií WHO s odbornými poradcami a od spôsobu, ako sa narába s informáciami, ktoré by týchto expertov mohli zaujímať. Nedávne prešetrovanie záležitosti neposkytlo žiadny dôkaz nejakého špecifického pochybenia.
Aké existujú opatrenia na zabránenie konfliktov záujmov?
Potenciálne konflikty záujmov sú prirodzené v akomkoľvek vzťahu medzi normatívnou a zdravotne-rozvojovou organizáciu, akou je WHO, a priemyslom orientovaným na zisk. Poradenstvo špičkových expertov vyhľadáva priemysel rovnako, ako aj agentúry ako WHO – ktoré potrebujú vydať smernice na základe najlepších odborných poznatkov. Mnohí experti, ktorí radia WHO, sú prepojení s priemyslom, pričom tieto prepojenia sa môžu pohybovať od financovania za účelom výkonu výskumu, až po platené konzultácie, či účasť na konferenciách sponzorovaných priemyslom.
WHO má systém na ochranu Organizácie pred poradenstvom skresleným komerčnými záujmami. WHO vyžaduje od všetkých expertov-poradcov vyhlásenie ich profesionálnych a finančných záujmov, ak sa účastnia na poradenských skupinách či konzultáciách. WHO vyhodnocuje deklarované záujmy, aby takto určila, či vzniká potenciálny konflikt, či vnímanie potenciálneho konfliktu. Tam, kde je to nutné, WHO vyžaduje poskytnutie bližších informácií, a na ich základe sa potom rozhoduje o príslušných opatreniach.
Zverejnenie zhrnutí relevantných záujmov po takýchto stretnutiach je nedôsledné a je treba z toho spraviť rutinný postup. WHO okrem toho potvrdzuje, že opatrenia viažuce na jednanie s priemyslom sa musia sprísniť a WHO v tomto zmysle aj koná.
Aká je funkcia Núdzového výboru (Emergency Committee) a prečo mená členov neboli zverejnené?
Medzinárodné zdravotné predpisy (International Health Regulations – IHR) obsahujú súbor požiadaviek, ktoré sú pre WHO a 194 členských štátov IHR záväzné. IHR vyzývajú Generálneho riaditeľa WHO k zvolaniu Núdzového výboru (Emergency Committee), z osôb zapísaných v stálom registri expertov IHR, aby poskytli WHO nezávislé poradenstvo v prípadoch núdzových stavov ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu – ako je aj pandémia chrípky. IHR nadobudli účinnosť v roku 2007.
Výskyt nového vírusového kmeňa H1N1 bol podnetom k prvej schôdzi Núdzového výboru (Emergency Committee) pod IHR. V tom čase WHO diskutovala o tom, či zverejniť mená členov alebo nie – a pritom čelila veľkej dileme. Na jednej strane je to tak, že u iných poradenských skupín sa mená členov po konaní schôdze zverejnia – identifikácia osôb poskytujúcich poradenstvo dáva ich radám a budúcim rozhodnutiam WHO istú transparentnosť. Na strane druhej ukázali skúsenosti s vypuknutím SARS značný ekonomický a spoločenský rozvrat spôsobený niektorými núdzovými stavmi v oblasti verejného zdravia – čo znamená, že by títo experti mohli byť predmetom lobingu či nátlaku z komerčných či politických dôvodov, čo by mohlo objektivitu ich poradenstva zdiskreditovať.
Po zohľadnení týchto aspektov, WHO sa rozhodla pre obvyklú prax zverejnenia mien expertov potom, čo poradný orgán dokončil svoju prácu. Samotní členovia toto rozhodnutie uvítali ako ochranné opatrenie a nie ako pokus o utajovanie ich diskusie či rozhodnutí. Avšak vzhľadom na trvanie pandémie, Núdzový výbor musel zrealizovať počas vyše jedného roka niekoľko takýchto stretnutí – a nie jedno stretnutie, ako tomu bolo u väčšiny poradenských skupín, čo viedlo k ešte dlhšiemu zdržaniu zverejnenia týchto mien.
WHO si teraz plne uvedomuje, že toto rozhodnutie len živilo podozrenie, že Núdzový výbor poskytuje poradenstvo ovplyvňované komerčnými záujmami a nátlakom. Mená členov a zhrnutie relevantných vyhlásení o záujmoch budú zverejnené, keď Núdzový výbor dospeje k záveru, že sa pandémia skončila. Postupy pre zverejnenie mien členov budúcich Núdzových výborov sú v štádiu posudzovania.
Aké dôkazy hovoria v prospech antivirotík počas pandémie chrípky?
Vzhľadom na zraniteľnosť populácie infekciou predstavuje pandémia chrípky pre zdravotné orgány významnú výzvu v hľadaní spôsobov ochrany obyvateľstva. Už od samého začiatku WHO odporúčala široké spektrum opatrení, vrátane umývania rúk, dýchacej hygieny a necestovania či nepracovania s chorými osobami, a tiež poskytla rady ku klinickej starostlivosti o pacientov, ako aj k užívaniu antivirotík a vakcín.
Na začiatku pandémie údaje z Centier pre kontrolu a prevenciu chorôb (Centers for Disease Control and Prevention) v Spojených štátoch ukázali, že nový vírus je citlivý na oseltamivir a zanamivir. Pred pandémiou, WHO vypracovala smernice pre liečenie vážnych infekcií chrípky zapríčinených vírusom vtáčej chrípky H5N1. Tieto dva faktory umožnili WHO rýchlo vydať smernice pre použitie antivirotík v kontexte pandémie chrípky H1N1 s dôrazom na liečenie a prevenciu vážnej choroby.
V priebehu pandémie bol publikovaných zvýšený objem klinických údajov v karentovaných lekárskych periodikách. Tieto štúdie potvrdzujú, že rýchle nasadenie antivirotík koreluje so zlepšeným liečením choroby a nižšou úmrtnosťou. Dôkazy ukazujú, že antivirotiká boli mimoriadne účinné pri liečení pacientov, u ktorých bolo vyššie riziko vzniku komplikácií v dôsledku vírusu H1N1[1].
Bolo stretnutie WHO v roku 2002 k vakcínam proti chrípke a antivirotikám ovplyvnené farmaceutickým priemyslom?
V roku 2002 WHO zvolala na konzultáciu expertov s cieľom vypracovať dokument, smernice WHO k používaniu vakcín a antivirotík počas pandémie chrípky. Tento dokument bol uverejnený v roku 2004. Niektorí kritici uviedli, že istí experti, ktorí sa na tomto stretnutí a návrhu smerníc zúčastnili – mali spojenie s priemyslom, čo interpretovali ako konflikt záujmov. V súlade s politikou WHO museli všetci zúčastnení experti predložiť formulár vyhlásenia o záujmoch a všetky tieto formuláre WHO riadne preskúmala. Zhrnutie relevantných záujmov však spolu s publikáciou vydané nebolo. WHO toto nedopatrenie ľutuje. Odvtedy došlo k implementácii množstva správnych a právnych zmien na posilnenie postupov, ktoré sa zaoberajú potenciálnymi konfliktmi záujmov, ktoré by mohli ovplyvniť rady poskytnuté Svetovej zdravotníckej organizácii. WHO sa zaviazala tieto postupy ďalej sprísňovať a zabezpečiť ich ešte dôslednejšie uplatňovanie.
