Očkovanie novorodencov do 4 mesiacov

Novorodenci do 4 mesiacov života sa povinne očkujú proti nasledovným ochoreniam:

Hexavalentná šesťzložková vakcína

Chráni deti pred 6 chorobami:

DTaP: záškrt, tetanus a čierny kašeľ

1. Záškrt – zapríčiňuje hrubé povlaky v hrdle, ktorú môžu mať za následok sťažené dýchanie a môže viesť až k uduseniu. Ochorenie môže poškodiť srdce, následkom je jeho zlyhanie.
2. Tetanus – spôsobuje bolestivé napnutie svalstva, zvyčajne na celom tele. Dôsledkom býva stuhnutie žuvacích svalov, pacienti nemôžu otvoriť ústa a nemôžu ani prehĺtať. Ochorenie neprežije takmer polovica chorých. Preočkovať by sme sa mali dať každých 15 rokov. Inak sa môže stať, že očkovanie nebude účinné.
3. Čierny kašeľ – spôsobuje záchvaty kašľa a hlavne malým deťom robí problémy pri jedení a pití. V dojčenskom veku vznikajú pod vplyvom tejto choroby poruchy dýchania. Záchvaty kašľa môžu trvať mnoho týždňov. Ochorenie môže vyvolať zápal pľúc, kŕče, poškodenie mozgu a u dojčat sa môže skončiť smrťou.

Očkovanie DTaP v SR 

Očkuje sa DTaP, čo je bezpečnejšia verzia staršej očkovacej látky nazývanej DTP. DTP sa už na Slovensku prestala (rok 2009) používať.

Koľko dávok DTaP dostane dieťa? 

Prvý rok života sú to 3 dávky: v 3., 5. a 11 ( 12 ). mesiaci života, očkovacia látka je svojimi 3 zložkami obsiahnutá v šesťzložkovej (hexavalentnej) vakcíne. Neskôr sa očkuje ešte raz v 6. roku života, to už sa podávajú 3 zložky samostatne v jednej vakcíne spolu s očkovacou látkou proti detskej obrne (štyri zložky). Takéto neskoršie podanie u očkovaného dieťaťa sa nazýva preočkovanie.

Kto nemôže byť očkovaný?

Niektoré deti nemôžu byť očkované očkovacou látkou DTP a u niektorých detí je potrebné očkovanie odložiť.

Očkované nemôžu byť:

• Deti, ktoré prekonali závažnú alergickú reakciu pri očkovaní DTP.
• Deti, ktoré mali postihnutý mozog alebo nervový systém v období do 7 dní po očkovaní DTP.
• Tieto dve kontraindikácie sú však veľmi zriedkavé.
• Očkovanie je potrebné odložiť u detí s nasledujúcimi poruchami a stavmi:
• Deti, ktoré majú akútnu infekciu s horúčkou. U nich sa očkuje po prekonaní infekcie. Pri ochorení s miernymi príznakmi infekcie napríklad nádcha, kašeľ, bez horúčky sa očkovať môže.
• Konzultácia s lekárom je potrebná, ak sa očkujú deti s kolapsovým stavom, deti s kŕčmi pri vysokých teplotách alebo s dráždivým krikom trvajúcim viac ako 3 hodiny po predchádzajúcom očkovaní. Ďalej deti s nestabilizovanými neurologickými ochoreniami. Deti sa očkujú neskôr pri zvýšenom dohľade.

Aké sú vedľajšie účinky po očkovaní DTP? 

Očkovacia látka, podobne ako akýkoľvek iný liek, môže mať u niektorých detí aj nežiaduce účinky. Tie sú však neporovnateľne miernejšie ako prípadné dôsledky infekčného ochorenia, proti ktorému sa očkuje. Medzi mierne a relatívne časté vedľajšie účinky patrí:

• horúčka,
• začervenanie alebo opuch v mieste vpichu očkovacej látky,
• pocit napnutia a bolestivosť v mieste vpichu,
• únava, strata chuti do jedla, vracanie – patria tiež medzi mierne prejavy.

K závažnejším, ale veľmi zriedkavým prejavom patrí:

• neutíšiteľný krik trvajúci viac ako 3 hodiny
• kŕče pri teplote
• horúčka viac ako 40,5 °C

Všetky popísané vedľajšie účinky sú bez následkov.

Očkovanie dTaP: Ku koncu školskej povinnej dochádzky sa ešte raz očkuje (preočkovanie). Očkovacia látka má iné koncentrácie jednotlivých zložiek, preto sa aj označuje dTaP (má menej látky proti diftérii). Aj u tohto preočkovania sa podáva zložka proti detskej obrne, očkovacia látka je (dTap – IPV).

Invazívne hemofilové nákazy

Ochorenie spôsobené baktériou Haemophilus influenzae typu B, v skratke Hib, bolo pred zavedením očkovania u detí do 5 rokov najčastejšou príčinou hnisavého zápalu mozgových blán – tzv. purulentnej meningitídy. Spôsobovalo tiež opuch v hrdle s rizikom udusenia a bolo príčinou zápalov pľúc, uší, infekcií kĺbov, kostí a vnútrosrdcovej blany. Baktéria hemofila sa prenáša vzduchom z človeka na človeka a v tele sa šíri krvou.

Očkovanie na Slovensku

Hemofilová zložka je súčasťou viaczložkovej hexavalentnej vakcíny, preto sa očkuje v 3., 5. a 11 alebo 12. mesiaci života.

Kto nemôže byť očkovaný? 

Deti, ktoré pri predchádzajúcom očkovaní proti hemofilovým infekciám mali závažnú alergickú reakciu

Deti so stredne závažným a závažným akútnym ochorením, u nich sa očkovanie odloží a zaočkujú sa neskôr v stabilizovanom stave

Aké sú vedľajšie účinky očkovania proti hemofilovým infekciám? 

Po očkovaní izolovanou vakcínou proti hemofilovej infekcii sa vyskytujú mierne reakcie u menšej časti dojčiat. Ide väčšinou o začervenanie, zvýšenú teplotu alebo opuch v mieste vpichu. Zriedkavo sa objaví horúčka. Tieto reakcie vznikajú zvyčajne v deň očkovania a môžu trvať 2 maximálne 3 dni.

Detská obrna (poliomyelitída)

Ochorenie, ktoré spôsobujú vírusy. Do organizmu sa dostávajú nakazenou stravou, vodou a následne tráviacim traktom. Vo väčšine prípadov takáto prítomnosť vírusu v tele človeka prebieha bez príznakov, nejde teda o ochorenie. V niektorých prípadoch však môže vírus obrny zapríčiniť trvalé ochrnutie nôh alebo rúk. Infekcia môže byť aj smrteľná, ak postihne dýchacie svaly. V období pred zavedením očkovania v Československu ročne zomieralo niekoľko desiatok detí a stovky ľudí pri epidémiách ochrnulo.

Očkovanie na Slovensku 

V minulosti sa deti očkovali vakcínou v kvapkách, ktorá sa podávala lyžičkou do úst. Preto sa nazývala aj orálna poliovakcína. Očkovalo sa kampaňovito, osobitne len v dvoch jarných mesiacoch (marec a máj). Táto orálna poliovakcína obsahovala oslabené vírusy a na Slovensku sa už nepoužíva. V súčasnosti sa používa moderná neživá inaktivovaná poliovakcína, ktorá sa podáva v injekčnej forme a u nás je súčasťou hexavakcíny. Dostupná je aj samostatná poliovakcína a poliovakcína v kombinácii so zložkami proti iným ochoreniam. Napríklad so záškrtom, tetanusom a čiernym kašľom, alebo len záškrt a tetanus.

Kedy sa očkuje proti detskej obrne? 

Inaktivovaná poliovakcína je súčasťou vakcíny proti ďalším ochoreniam, preto sa očkuje v 3., 5. a 11. alebo v 12. mesiaci života. Neskôr sa ešte preočkuje, zvyčajne pred nástupom do školy a pred ukončením školskej dochádzky, spolu s vakcínou DTaP (resp. dTap – IPV).

Kto nemôže byť očkovaný? 

Deti, ktoré pri predchádzajúcom očkovaní poliovakcínou mali závažnú alergickú reakciu alebo mali závažnú reakciu na niektorú zložku inaktivovanej poliovakcíny.

Deti so stredne závažným a závažným akútnym ochorením, u nich sa očkovanie odloží a zaočkujú sa neskôr v stabilizovanom stave.

Aké je riziko očkovania inaktivovanou poliovakcínou? 

U niektorých detí vznikne malé začervenanie v mieste vpichu, ktoré môže byť bolestivé. V súčasnosti podávaná vakcína nemá závažnejšie nežiaduce účinky.

Vírusová hepatitída B (žltačka)

Žltačka je inak povedané infekčný zápal pečene. Spôsobuje ho vírus hepatitídy typu B. Inkubačná doba ochorenia, teda čas od nakazenia po prvé prejavy choroby je veľmi dlhá. Trvá 50 až 180 dní. Vírus sa medzi ľuďmi prenáša krvou, sexuálnym stykom, krvnými derivátmi alebo telesnými tekutinami. Medzi najčastejšie druhy prenosu patrí infikovanie injekčnou ihlou alebo striekačkou, ktorú si požičiavajú narkomani, ihly používané pri tetovaní, ak nie sú jednorazové, či piercingu. K nákaze stačí minimálne aj voľným okom neviditeľné množstvo krvi. Choroba sa môže preniesť aj počas pôrodu z matky na novorodenca, pri pohlavnom styku alebo pri intímnom kontakte v rodine. Vírus je veľmi odolný a veľmi dlho prežíva. Ochorenie má zvyčajne mierne prejavy. Pacienti sa sťažujú na bolesti kĺbov alebo výskyt vyrážky. Zvyčajne sa nakazenie odhalí až pri vyšetrení krvi, kedy sa zistia vyššie hodnoty pečeňových enzýmov a ochorenie sa potvrdí špeciálnym vyšetrením. Hepatitída typu B je nebezpečná najmä preto, že často prebieha nepoznane a dlhšiu dobu. Prechádza do chronicity, čím ohrozuje pacienta. Výsledkom môže byť stvrdnutie – cirhóza pečene s možným vznikom nádoru. Na Slovensku je asi 0,7 % nosičov vírusu.

Očkovanie na Slovensku 

S očkovaním sa na našom území začalo už v roku 1987, ako prví sa očkovali zdravotnícki pracovníci, študenti zdravotníckych škôl a pacienti z rizikových skupín. V súčasnosti patrí očkovanie medzi povinné očkovanie u dojčiat a je povinné a aj odporúčané u osôb profesionálne vystavených riziku ochorenia.

Kedy sa očkuje proti žltačke?

V súčasnosti patrí očkovanie medzi povinné očkovanie u dojčiat, je súčasťou hexavalentnej vakcíny a preto sa očkuje v 3., 5. a 11. alebo 12. mesiaci života dieťaťa. Samostatné očkovanie je povinné a aj odporúčané u osôb, ktoré prichádzajú do styku s nakazenými.

Kto nemôže byť očkovaný proti žltačke? 

Osoby so závažnou alergickou reakciou po predchádzajúcej dávke vakcíny alebo alergické na niektorú zložku vakcíny.

Novorodenci s hmotnosťou nižšou ako 2 000 g. Po dosiahnutí hmotnosti sa môžu očkovať. Pokiaľ sa dieťa narodí nakazenej matke, dieťa sa musí zaočkovať do 24 hodín po narodení.

Deti so stredne ťažkým a ťažkým akútnym ochorením. Po odznení ochorenia sa dieťa očkovať môže.

Pneumokokové invazívne ochorenia

Sú najčastejšou príčinou závažných infekcií a aj úmrtí na infekciu u detí v prvých rokoch života. Bakteria pneumokoka spôsobuje život ohrozujúce infekcie ako hnisavý zápal mozgových blán, celkovú otravu krvi a závažné ochorenia ako sú zápaly pľúc a hnisavé zápay stredného ucha. Proti pneumokokom sa deti plošne očkujú od roku 2009. Dovtedy toto očkovanie nebolo plne hradené poisťovňami a očkované boli len deti s poruchami imunity a na žiadosť rodičov. Pneumokok môže zanechať na chorom vážne trvalé následky. Najzávažnejšie je nervové poškodenie s porušeným vývojom dieťaťa a poškodenie zmyslových orgánov. Pneumokokoky sú zároveň najčastejšou príčinou množstva bežných  bakteriálnych infekcií. Pneumokokové ochorenia sú čim ďalej, tým ťažšie liečiteľné antibiotikami, pretože baktérie sa proti nim stávajú odolné.

Očkovanie na Slovensku

Pre deti do 5 rokov (10-valentná), resp. do 17 rokov (13-valentná) sú určené konjugované pneumokokové vakcíny. Tento typ vakcíny, vzniká spojením (konjugáciou) dvoch zložiek – polysacharidu pneumokoka a bielkovinového nosiča. Takáto vakcína je schopná vyvolať silnejšiu imunitnú odpoveď a zároveň je účinná už u najmenších detí. Od roku 2011 sa môže 13-valentná pneumokoková konjugovaná vakcína použiť už aj u dospelých nad 50 rokov.

U detí s vysokým rizikom pneumokokovej infekcie po 2. roku života sa môže použiť pneumokoková polysacharidová vakcína, pričom tvorba protilátok medzi 2. a 5. rokom je slabšia. Vakcínou sa bežne očkujú starší dospelí.

Kedy sa očkuje proti pneumokokom? 

Plošné očkovanie proti pneumokokom u dojčiat sa vykonáva konjugovanou pneumokokovou vakcínou v schéme podľa platného očkovacieho kalendára. Ideálne je očkovanie zároveň s očkovaním hexavakcínou v 3. (4.), 5. (6.) a 11. (12.) mesiaci. Plošné očkovanie proti pneumokokom sa môže vykonávať 13-valentnou (chráni voči 13 typom pneumokoka) alebo 10-valentnou konjugovanou pneumokokovou vakcínou (chráni voči 10 typom pneumokoka).

Očkovanie detí starších ako jeden rok sa vykonáva schémou očkovania, ktorá zodpovedá príslušnému veku. 13-valentná vakcína je schválená pre očkovanie detí do 17 rokov veku a dospelých nad 50 rokov, 10-valentná vakcína pre očkovanie detí do 5 rokov veku. Preočkovanie po realizácii schválenej schémy očkovania nie je potrebné. Pneumokoková polysacharidová vakcína sa môže použiť na očkovanie osôb starších ako 2 roky, odporúča sa preočkovanie každých 3 – 5 rokov.

Kto nemôže byť očkovaný proti pneumokokom? 

Deti, ktoré pri predchádzajúcom očkovaní proti pneumokokom mali závažnú alergickú reakciu alebo majú zistenú ťažkú alergiu na niektorú zložku vakcíny.

Deti so stredne závažným a závažným akútnym ochorením – u nich sa očkovanie odloží a zaočkujú sa neskôr, keď sú už zdravé.

Aké sú vedľajšie účinky očkovania proti pneumokokom? 

Približne každé štvrté dieťa má začervenanie a bolestivý opuch v mieste vpichu.

Asi tretina detí má zvýšenú teplotu do 38°C.

Niektoré deti majú zníženú chuť do jedla, hnačku a môžu by ospalé alebo podráždené.

Závažné vedľajšie účinky po očkovaní proti pneumokokom konjugovanou vakcínou neboli zistené.