Prečo sú dva odlišné postupy liečby chráničky po očkovaní proti TBC?

Anna:

Máme doma 3-mesačného chlapčeka, ktorému sa po očkovaní proti TBC v podpazuší urobili uzlinky a hnisavá ranka na ramienku. Obvodná lekárka nás poslala k pneumológovi, ten ranu prepichol, ošetril a s uzlinou sme šli na SONO. Sú tam dve uzliny, jedna hnisavá. Oboznámili nás s postupom liečby (antibiotiká, pravidelné pečeňové testy, možno aj operácia). Prečo sa potom u iných pacientov stretávam s iným postupom? Uzlinu iba sledujú, či sa nezväčšuje a žiadne lieky sa bábätku nepodávajú a uzlinka sa vraj vstrebe alebo vyjde na povrch a hnis sa z nej vytiahne alebo praskne sama a zahojí sa. Neradi by sme naše dieťatko zaťažovali silnými liekmi už teraz na začiatku jeho života. Prečo sú dva úplne odlišné postupy? Aké riziká prináša jeden aj druhý spôsob?? Môžme lekárom navrhnúť, aby sme postupovali podľa tej druhej možnosti?

Prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc.:

Ono je to tak, že v medicíne sa zdajú byť niektoré riešenia na pravý pohľad jednoduché, ale oni tak jednoduché nie sú a od lekára vyžadujú, aby posúdil všetky okolnosti súvisiace s problémom (v tomto prípade s popísanými komplikáciami očkovania) a rozhodol sa pre postup optimálny v danom prípade. Pokúsim sa rámcovo vysvetliť riešenie tejto komplikácie: Nežiadúce reakcie po očkovaní proti tbc vznikajú v mieste podania vakcíny (miesto vpichu) a prejavia sa začervenaním, zdúrením až hnisaním kože a podkožia. Je to prejav rozšírenia vakcinálneho bacila do okolia vpichu vakcíny – spravidla pri jej prieniku aj do podkožia (očkovanie by malo byť len do kože). Samozrejme, že takéto hnisanie chráničky nemusí byť vždy spôsobené vakcinálnym bacilom (BCG). Môžu ho vyvolať (a dosť často) aj bacily, ktoré boli pri očkovaní prenesené z kože do podkožia – ako infekcia miesta očkovania. Môže ísť aj o zmiešanú infekciu. Ak je mikrób dosť aktívny, infekcia sa neudrží len v koži a rozšíri sa do spádovej lymfatickej uzliny pod pazuchou. Je to akási ” druhá línia” ochrany pred rozšírením do tela. Uzliny zareaguje zväčšením a vo väčšine prípadov dokáže bez jej zápalu zlokalizovať infekciu, zastaviť ju a v priaznivom prípade sa obidve reakcie zhoja – často po týždňoch trvania. Ak je však obrana nedostatočná (je to dané súhrou obranyschopnosti očkovaného k agresivite infekcie), uzlina sa zapáli, jej štruktúra môže zhnisať, zápal sa rozšíri do jej okolia (začervenanie) a v neliečených prípadoch sa môže prevaliť navonok. To sa – našťastie – v našich končinách už nestáva…

Liečba uvedených komplikácií teda musí zohľadniť všetky okolnosti. Lekár spravidla posúdi stav chráničky v mieste vpichu, ak má hnisavý obsah, môže zistiť, či je v hnise aj iný mikrób ako BCG. Uzlina sa dá vyšetriť ultrazvukom, kde sa presne určí, či je len zväčšená (a teda plne funkčná), alebo hnisá, či sa zápal šíri do okolia, atď. Podľa toho buď s ňou netreba robiť nič, alebo jej pomôcť liekmi proti bacilom BCG ( tzv. lieková profylaxia ), alebo treba uzlinu vybrať ako celok ( ak je zhnisaná a dá sa vybrať), alebo už len možno vypustiť chirurgicky hnis z miesta zhnisanej uzliny a podať liečebnú profylaxiu. No a lieky môžu v zriedkavých prípadoch vyvolať záťaž pečene – preto kontrola pečeňových testov. Takáto reakcia je výnimočná a lekár ordinoval sledovanie pečeňových testov ” pre istotu”. Takže – postup je rôzny podľa stavu uvedených nálezov a navrhovať lekárom ” iný postup” bez znalosti výsledkov vyšetrení je nenáležité.