Časté otázky o očkovaní

Aká bola situácia pred zavedením očkovania?

Situáciu v časoch pred zavedením plošného očkovania najlepšie ilustrujú výpovede dobových svedkov. O tom, aká bola situácia na oddeleniach nemocníc pred zavedením očkovania, nám porozprávala MUDr. Naďa Kamenická, ktorá v rokoch 1955–58 pracovala ako infektologička v nemocnici v Michalovciach:

O zúfalej situácií pred zavedením očkovania vypovedajú stránky z príjmovej knihy pacientov na detskom infekčnom oddelení nemocnice v Košiciach pred zavedením očkovania v rokoch 1957–1958. Väčšina detí bola prijatá s infekčnými ochoreniami, proti ktorým sa v súčasnosti očkuje. Hospitalizované boli pritom len ťažké stavy, tie ľahšie formy prekonali deti doma:

Infektológ MUDr. Ján Virgala, priekopník očkovania na východnom Slovensku, v rozhovore pre denník SME spomína na počiatky očkovania: „Skoro v každej dedine žila aspoň jedna rodina, ktorá prišla o dieťa. (...) Trpel som s nimi. A s ich rodičmi. Na jednej strane ma ubíjala bezmocnosť, na druhej som v sebe utvrdzoval svoj názor, že mohli žiť. Pravda, keby ich včas zaočkovali.“

Ako vyzerali choroby, proti ktorým sa dnes bežne očkuje? Ich prejavy si môžete pozrieť v nasledujúcom videu. Upozorňujeme, že zábery v ňom sú drastické.

 

Pozri aj:

Pridať komentár
 
Marta 01.09.2011 13:36:15
Tiež pridávam video, aké následky môže mať bezpečné a "zodpovedné" očkovanie: http://www.youtube.com/watch?v=mSjVZx4jnuY
MUDr. Pavol Šimurka 13.09.2011 19:13:47
Kedže video - zdravotný stav dieťaťa pred očkovaním - ukazuje nie normálny nález, tak som konzultoval detského neurológa a prof. Dluholuckého, tu je odpoveď: V laickej verejnosti (a často aj u zdravotníkov) panuje predstava, že choroby, či chyby, ktoré majú genetický pôvod sa prejavia (a možno ich teda diagnostikovať) už krátko po narodení postihnutého dieťaťa. Odborníci však vedia, že skôr opak je pravdou. V drvivej väčšine prípadov sa dieťa rodí zdanlivo zdravé a nič mu nechýba. A vrodená, geneticky podmienená chyba sa začne prejavovať v rôznom veku - niekedy až v dospelosti. Chyby, ktoré sú tzv. štrukturálne - tzn. predstavujú zmenu anatomickej stavby orgánu - je možné často objaviť už po narodení. Patrí medzi ne napr. rozštep pery a podnebia, väčšina chýb srdca, chyby prstov, končatín, ap. Avšak už napríklad chyby obličiek môžeme objaviť až po rokoch (vodnatosť, cysty). Druhá skupina genetických ochorení - tzv. metabolické, degeneratívne - sú už diagnostickým "orieškom". Tie relatívne časté sa vyhľadávajú skríningom z krvi novorodencov, avšak celý rad (stovky) ochorení sa diagnostikujú až pri vzniku prvých jasných prejavov. Mnohé z nich však - ak sa spätne vyhodnotia nálezy u postihnutého dieťaťa - mali už svoje prejavy aj v dobe zdanlivého zdravia. Preto v pediatrii platí zásada, že u dieťaťa majú byť zaregistrované aj nevýznamné odchýlky od ideálnej normy - spravidla pri preventívnych prehliadkach a hodnotení psychomotorického vývoja. Príčiny autizmu sú - napriek obrovskému výskumnému úsiliu na celom svete - stále neznáme. Celá táto diagnóza sa "rozpadáva" na rad variantov a samostatne sa prejavujúcich príznakov tak, že dnes sa v nej skrýva aj rad nepoznaných iných stavov. "Autistické správanie" môže byť súčasťou iných postihov a diagnóz. Ak sa pozorne a profesionálne zadívam na video - záznam "zdravého" chlapčeka z youtube, na prvý pohľad registrujem to, čo v pediatrii nazývame "unusual face" (v preklade "nezvyklá tvárička"). Sama osebe nemusí znamenať nič, ale: Dolichocefalický tvar hlavy (nebolo nedonosené?), široký, mierne vpadnutý koreň nosa, nezvykle vyjadrený epicantus oboch očných štrbín s mierne vyjadreným hypotelorizmom. Ústa s "rybacím" postavením "V" naopak, dlhšie filtrum (prítomné napr. pri peroxizómových chybách). To sú tie "malé" signály možného genetického postihu. Ani reakcia dieťaťa - hoci sa to zdá, nie je úplne "čistá": Možno sa usmievalo na niekoho kto ho nefilmoval, alebo je to " pohľad mimo záber" typický pre autistov. No a už vo veku postihnutia - ide jasne o ťažkú devastačnú formu mozgového postihnutia - evidentne svedčiacu pre heredodegeneratívnu chybu - do takéhoto štádia nikdy autizmus nedospeje. Tipoval by som to na mitochondriálnu, resp. peroxizómovú poruchu. Podobne aj pri skúmaní videozáznamov detí, u ktorých Dr. Wakefield prvý popísal autizmus (neskôr sa zistil podvod) po očkovaní vakcínou MMR, videozáznamov zvyčajne z príležitosti prvých narodenín detí, dlho pred zistením autizmu - boli zistené pohyby a správania typické pre autistické deti. Deťom bol autizmus oneskorene diagnostikovaný (dnes by to bolo už skôr) a očkovanie sa dostalo do obdobia diagnózy ako súbežný jav.
Zavrieť

Odpoveď

 

Nenašli ste na webe odpoveď na svoju otázku?

Napíšte nám svoju otázku a poraďte sa s odborníkom!

Captcha
Poslať článok priateľovi