Na svete neexistuje nič, čo by nemohlo mať nežiaduce vedľajšie účinky. Aj orech môžeme pri jedení vdýchnuť a zadusiť sa ním. Alergik môže z neho dostať ťažkú až smrteľnú neprimeranú reakciu. A aj očkovanie môže mať nežiaduce účinky a spôsobovať vedľajšie reakcie. Nežiaduce účinky očkovania možno rozdeliť do niekoľkých skupín:
a) Alergické reakcie na zložky vakcíny
Pri výrobe vakcín sa používajú rôzne zložky, ktoré sa v stopových množstvách vyskytujú v konečnom výrobku a u alergikov môžu vyvolať nepriaznivú reakciu - alergiu. V živých vírusových vakcínach to bol vajcový bielok, želatína a niektoré antibiotiká. V súčasnej dobe, keď sa očkovacie látky vyrábajú pomocou genetického inžinierstva a sú vysoko čistené, je toto riziko veľmi malé.
b) Nežiaduce účinky spojené s kvalitou zaobchádzania s vakcínou a technikou jej podania
Očkovacie látky musia byť skladované pri výrobcom určenej teplote, ktorá zaistí ich bezpečnosť. Ak by bola teplota vyššia, živé vírusy vo vakcínach zahynú a očkovanie bude neúčinné. Naopak, ak vakcíny obsahujúce pomocnú látku hydroxid hlinitý zmrznú, táto látka sa vyzráža a môže v mieste pichnutia vytvoriť bolestivá zatvrdlinka. Každá očkovacia vakcína má presne určený správny spôsob podania. Väčšinou sa vakcíny podávajú do svalu. Ak sa vakcína podá do tuku, bude jej účinok menší. Očkovacia látka proti tuberkulóze sa podáva do kože. Ak prenikne pod kožu, môže vytvoriť hnisavú hrčku až zápal uzlín v podpazuší.
c) Nežiaduca reakcia ako výsledok prirodzenej odpovede imunitného systému
Pri očkovaní potrebujeme, aby imunitný systém zareagoval. Niekedy sa môže stať, že reakcia na očkovanie je sprevádzaná aj vedľajšími nechcenými reakciami po očkovaní. Medzi ne patrí teplota, bolesť na mieste po pichnutí, deti sú podráždené a plačú, miesto očkovania opuchne, začervená. Teplota obvykle nepresiahne 38,5 °C. Tieto vedľajšie nepriaznivé reakcie trvajú väčšinou len pár hodín až dva dni a bez následkov vymiznú. Nazývame ich malé reakcie a pripisujú sa odpovedi imunitného systému na podanie očkovacej látky. Ich výskyt je relatívne vysoký. Objavuje sa u 5 až 30 % očkovaných detí. Ak teplota vystúpi nad 39 °C, dieťa je plačlivé, miesto vpichu je začervenané a opuch je väčší ako zvyčajne býva po očkovaní, vtedy je dobré kontaktovať lekára. Výskyt takýchto reakcií je zriedkavý. Závažnejšou, našťastie veľmi zriedkavou reakciou je hyporeaktívna - hyporesponzívna reakcia. Jej prejavmi je celková ochabnutosť, slabosť, chabé ležanie dieťaťa bez odpovede. V prípade výskytu takýchto prejavov je nutné dieťa sledovať v nemocnici. Ide o extrémne zriedkavú reakciu, ktorá rovnako vymizne bez následkov. V minulosti sa vyskytovali závažné reakcie po očkovaní s trvalými, hlavne neurologickými následkami. Dnešné vakcíny sú už vyrábané inými technológiami a takéto vedľajšie reakcie sa nevyskytujú. Príkladom závažnej reakcie po očkovaní bola nervovosvalová obrna, ktorá mohla vzniknúť po použití kvapkovej živej očkovacej látky proti obrne. Hoci výskyt takejto komplikácie bol 1 prípad na viac ako milión očkovaných, živú kvapkovú očkovaciu látku sme nahradili vysoko účinnou a bezpečnou neživou vakcínou, ktorá sa aplikuje injekčne - pichá.
Sledovanie nežiaducich účinkov
Vzhľadom na to, že očkovanie nás má chrániť a nie nám spôsobovať zdravotné problémy sú všetky vedľajšie a nežiaduce reakcie sledované, hlásené a vyhodnocované. Sledovanie má u nás na starosti Úrad verejného zdravotníctva a Štátny ústav pre kontrolu liečiv, ktorí takéto prípady hlásia do centra VAERS (Vaccine Adverse Events and Reaction Society). Tam sa s definitívnou platnosťou zhodnotí, či bola vakcína správne podaná, či je reakcia naozaj z očkovacej látky, alebo ide len o náhodnú časovú zhodu. V prípade potreby sa z výsledkov vyvodia dôsledky.
