Časté otázky o očkovaní

Čo je kolektívna imunita a ako funguje?

Podľa dosahu poznáme imunitu individuálnu a kolektívnu. Individuálna imunita voči niektorému vírusu či baktérii chráni konkrétneho človeka. Možno ju získať buď prekonaním ochorenia, alebo očkovaním proti vírusom či baktériám. Čím viac ľudí v celkovej populácii je zaočkovaných proti niektorému pôvodcovi choroby, tým sa zvyšuje šanca na obmedzenie šírenia ochorenia až po vznik kolektívnej imunity. Postupne sa tak šírenie choroby zúži len na priamy styk nakazeného jedinca s nezaočkovaným človekom.

Veľký vplyv na intenzitu šírenia nákazy v nezaočkovanej populácii má tzv. nákazlivosť danej choroby, ktorá je rôzna. Pri detských infekciách až stopercentnú nákazlivosť majú osýpky, vysokú nákazlivosť má aj čierny kašeľ, ovčie kiahne či mumps. Tieto ochorenia si dokážu nájsť aj najmenšiu „štrbinku“ medzi ľuďmi očkovanými a takými, čo ich prekonali, na to, aby zasiahli ľudí neočkovaných.

 

Čo je kolektívna imunita?

Ide o taký stav odolnosti populácie, ktorá bráni šíreniu infekcie a vzniku miestnych epidémií. V ideálnom prípade vedie až k vymiznutiu (eliminácii) ochorenia v danom regióne. Z éry pred očkovaním vieme, že sa kolektívna imunita objavovala aj spontánne v dočasnej forme. Dialo sa tak po epidémiách osýpok či čierneho kašľa, keď dva - tri roky po epidémii bol zaznamenaný ich výrazne nižší výskyt až do doby, kým sa neobjavila nová populácia nechránených detí. Trvalú kolektívnu imunitu možno zabezpečiť len dlhodobým zaočkovaním značnej časti populácie.

 

Aká je efektívnosť očkovania pri odstránení infekčných ochorení?

Príkladom môžu byť pravé kiahne (variola). Toto ochorenie, známe ako „čierna smrť“, zabilo spolu s morom a cholerou viac ľudí ako všetky vojny dohromady. No v polovici 20. storočia sa podarilo zaviesť na celom svete celoplošné očkovanie tzv. metódou zametania (mopping-up). Tým bol prerušený reťazec šírenia tohto ochorenia a kiahne boli zo sveta vymazané (eradikované). K podobnému výsledku speje na viacerých kontinentoch detská obrna, ktorá je zatiaľ v štádiu eliminácie.

Na týchto príkladoch vidieť, že dlhodobé celoplošné zaočkovanie populácie môže viesť k odstráneniu nebezpečných chorôb. Aké však musí byť zaočkovanie populácie, aby ochorenia vymizli? Závisí to od množstva faktorov:

  • hustoty obyvateľstva
  • veku, kedy sa infekcia vyskytuje najčastejšie
  • nákazlivosti danej choroby.

Pre lepšiu predstavu nájdete úrovne potrebné na vznik kolektívnej imunity niektorých nákaz v tabuľke č. 3:

 

Choroba

Vek výskytu pred očkovaním

Stupeň infekciozity danej choroby Hranica % zaočkovanosti na kolektívnu imunitu
Osýpky 4 - 5 15 - 17 92 - 95 %
Čierny kašeľ 4 - 5 15 - 17 92 - 95 %
Mumps 6 - 7 10 - 12 90 - 92 %
Ružienky 9 - 10 7 - 8 85 - 87 %
Záškrt 10 - 14 4 - 6 80 - 85 %
Detská obrna 12 - 15 3 - 5 80 - 85 %

 

Z tabuľky vyplýva, že deti sú vtedy chránené pred osýpkami, ak bude percento zaočkovaných detí vyššie ako 95 %, pri detskej obrne nad 85 %. Zároveň je aj pri takomto percente zaočkovaných detí nutné, aby bolo zaočkovanie rovnomerne rozložené na celom území. Ak sú veľké regionálne výkyvy v zaočkovaní a kde - tu klesá pod hranicu potrebnú na kolektívnu imunitu, vzniká tzv. vakcinačná diera. V nej sa nachádza celá skupina nechránených ľudí, ktorí sa môžu stať obeťou infekcie. Stačí len, aby sa objavil infikovaný jedinec, ktorý potom dokáže vyvolať miestnu epidémiu.

Na Slovensku máme v súčasnosti dlhodobo vysoké (u detí nad 98 %) zaočkovanie voči všetkým chorobám v povinnom očkovaní. Vďaka tomu je u nás kolektívna imunita na špičkovej úrovni a väčšina detských infekčných ochorení je eliminovaná, teda sa nevyskytuje. Problémom však začínajú byť komunity s „vakcinačnými dierami“. Prípadný pokles kolektívnej imunity jednotlivých komunít sa môže prejaviť v poklese kolektívnej imunity celého štátu s následným výskytom rozsiahlych epidémií.

 

Pozri aj:

Poslať článok priateľovi